Učiteľka po 30 rokoch: Mám žiaka, ktorý mi naháňa strach
Andrea učí viac ako 30 rokov. Svojich študentov pozná veľmi dobre – učí jazyky a hodiny vedie tak, aby jej zverenci čo najviac rozprávali. Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej však ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom.
Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi. Dnes priznáva, že má jedného žiaka, ktorý jej vyslovene naháňa strach. Spočiatku vnímala, že nevie zapadnúť do kolektívu, neskôr počas rozhovorov vypozorovala aj zvláštne postoje k životu, spoločnosti či smrti.
„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva.
Strach aj bezpečie
Do redakcie sa ozvali viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Jedným dychom však dodávajú, že vo vlastnej škole strach nemajú.
Polícia potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie začali hlásiť rôzne incidenty – slovné, ale aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bola páchateľom osoba mladšia ako 15 rokov.
Stopercentná ochrana nie je možná
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý je zároveň psychoterapeutom a psychológom, hovorí, že strach, aký má Andrea, vôbec nie je u učiteľov výnimkou. „Sme po tretej násilnej udalosti za posledné roky a minulý týždeň sa objavili minimálne ďalšie dva incidenty, keď niekto ohrozoval žiakov,“ vymenúva Križo.
„Štát nedokáže stopercentne ochrániť žiadneho občana. Štát však má nástroje, ktoré bezpečnosť občanov zvyšujú, a tie sa od útoku v Spišskej Starej Vsi zlepšili. Stále je však priestor na zlepšenia,“ myslí si.
Kamery situáciu nezachránia
Po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v januári 2025 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavil zámer zaviesť na školách inteligentné kamerové systémy napojené na centrálny monitoring. Dodnes ich však má len desať škôl. Ministerstvo pripravuje rozšírenie projektu na 100 škôl.
Bezpečnostný analytik Martin Královič z firmy SafetyCrew však význam kamier spochybňuje. „Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by prišlo aj tak,“ povedal. Riešenie vidí v lepších programoch na deradikalizáciu mládeže či vzdelávanie pedagógov.
Školskí policajti
Odborník na bezpečnosť škôl hovorí, že dobrým opatrením sú školskí policajti. Prax však ukazuje nedostatky. „Bežne slúžia na poriadkovej alebo kriminálnej polícii, majú svoje denné úlohy, z ktorých im neubudlo, a do toho majú byť k dispozícii aj škole,“ vysvetľuje Královič.
Riaditeľ Úradu prevencie kriminality Jozef Halcin zdôrazňuje, že bezpečnosť školy nemôže stáť na jednom policajtovi. „Potrebujeme, aby školy, rodiny, polícia, poradenské a psychologické služby, sociálna oblasť, zdravotníctvo, samosprávy a ďalší odborníci dokázali pri závažných prípadoch spolupracovať a zdieľať potrebné informácie,“ tvrdí.
Prvý ucelený systém prevencie
Nedostatočná prepojenosť jednotlivých systémov je jedným z problémov, na ktoré reaguje nový návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. „Po prvýkrát vytvárame ucelený systém prevencie, včasného zachytenia rizika a odbornej pomoci deťom a mladým ľuďom,“ uvádza ministerstvo školstva.
Cíti sa bezpečne, ocenila by však kontrolu
Podľa prieskumu z roku 2023 bolo s fyzickou bezpečnosťou v škole spokojných alebo veľmi spokojných 82,8 percenta učiteľov. Takmer každý šiesty učiteľ – 17,2 percenta – však uviedol, že spokojný nebol.
Medzi učiteľov, ktorí sa v škole cítia bezpečne, patrí aj Jarmila. Vidí však priestor na zlepšenia – najmä viac otvoreného dialógu bez strachu z kritiky. „Tiež by som ocenila, keby boli vstupy lepšie zabezpečené a kontrolovali by sa školské tašky,“ hovorí.
Ministerstvo uvádza, že medzi opatrenia patrí viac ako 2 800 úväzkov školských podporných tímov. Od roku 2021 vzrástol počet sociálnych pedagógov o 77 percent, školských špeciálnych pedagógov o 55 percent a počet školských psychológov o viac ako polovicu.
Deti sú lakmusovým papierikom
Andrea priznáva, že sa už teší do dôchodku. Myslí si, že agresivita má korene medzi tými, ktorí by mali ísť príkladom, a na sociálnych sieťach. „To, ako sa vyjadrujú politici – ako o sebe hovoria navzájom, ako sa vyjadrujú k novinárom – dáva neuveriteľne zlý príklad,“ myslí si Andrea.
Križo súhlasí. „Musíme si však priznať, že to, že v týchto dňoch prežívame takýto strach, je výsledkom dlhodobejšieho a širšieho problému, a nie preto, že by sa dnes začali rodiť deti, ktoré sú horšie ako predchádzajúce. Deti sú len lakmusovým papierikom ukazujúcim, že sa v spoločnosti niečo deje,“ uzatvára.