S Milanom si nikto nesadne, tvrdil Andrej Danko. Dnes Republika ohlasuje úzku spoluprácu s národniarmi
V posledných rokoch sme boli svedkami nepriateľskej atmosféry medzi lídrami Slovenskej národnej strany (SNS) a hnutia Republika. Andrej Danko a Milan Uhrík sa navzájom ostro kritizovali a zásadne odmietali akékoľvek formy spolupráce. Nečakaná zmena sa však udiala, keď Uhrík oznámil, že sa obidve strany začínajú zaoberať možnosťou úzkej spolupráce v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.
V minulosti sa Danko verejne pýtal, kto by chcel s Republikou zostavovať vládu, zatiaľ čo Uhrík bol počas volebnej kampane pre SNS veľmi kritický a nazýval Danka „protislovenským diktátorom”. Nová situácia naznačuje, že rivalita ustupuje do pozadia, pretože Republika v prieskumoch verejnej mienky dosahuje historické maximá, s podielom viac ako 10 percent.
Andrej Danko, ktorý kedysi vystupoval ako najostrejší kritik Republiky, zmenil tón a obidve strany sa snažia dosiahnuť spoločný cieľ – minimalizovať prepadnuté hlasmi vo voľbách. Uhrík nedávno vyjadril túžbu dosiahnuť spoluprácu so SNS, aby mali vlastenecké primátory, starostov a županov, pričom naznačil, že táto spolupráca by mohla byť aj testom ich spoločného postupu pred parlamentnými voľbami.
Avšak z vlády SNS stále nie sú presvedčení, že rokovania s Republikou sú na stole. Roman Michelko, poslanec SNS, uviedol, že regióny dostali pokyn prioritne spolupracovať s hodnotovo blízkymi stranami. Krajské organizácie majú právo v prípade potreby iniciovať rokovania, avšak doteraz neexistujú žiadne potvrdené faktory, ktoré by nasvedčovali o oficiálnych rokovaniach.
Naproti tomu, niektoré krajské organizácie nechceli urobiť definitívny záver a nespochybnili možnost diskusií. Napríklad Jaroslav Barcaj z Trnavy naznačil, že by sa rád stretol s Uhríkom a o spolupráci diskutoval. A hoci všadeprítomný skepticizmus prevláda, ani jeden z regionálnych predstaviteľov nevylúčil budúce rokovania.
Minulosť preplnená invetívami
Vzťah medzi SNS a Republikou bol dlhodobo poznačený vzájomnými napadnutiami a ostro formulovanými predpokladmi. Aj keď sa v súčasnosti zdá, že predchádzajúce konflikty sa postupne vytrácajú, historické hlasy oboch strán varujú pred možnosťou písania nových skratiek a inscenovaní destabilizácie.
História konfliktu zahŕňa vyspelú komunikáciu so sarkastickými výmenami názorov na verejných platformách. Uhrík sa hádal s Dankom o otázkách sponzoringu a výhod z pôsobenia v Európskom parlamente, čím sa snažil vyvolať dojem neúprimnosti u Danka. V mnohých prípadoch sa Danka a Uhríka dokázali len ťažko vyhnúť vyjadreniam, ktoré by mohli byť považované za konfrontačné.
Takto sa nasledujúce mesiace ukážu, aká bude reálna spolupráca týchto dvoch silných subjektov na slovenskej politickej scéne. Ich zmluvy a konkrétny model spolupráce v regionálnych voľbách sa nedajú vylúčiť, aj keď veľa opýtaných analytikov je skeptických, ak sa niečo pred voľbami naozaj stane.