Európsky parlament žiada jednotnú definíciu znásilnenia: Len áno znamená áno
Európsky parlament jasne zdôraznil potrebu zmeny legislatívy týkajúcej sa znásilnenia, navrhujúc definíciu založenú na koncepte slobodného a odvolateľného súhlasu. Uznanie, že mlčanie, nedostatok fyzického odporu a predchádzajúci vzťah nemôžu byť považované za automatický súhlas, je základom tejto iniciatívy. V utorok, 29. apríla 2026, bola prijatá rezolúcia požadujúca od Európskej komisie, aby pripravila celoeurópsku legislatívu v tejto oblasti, čím by sa zabezpečilo, že všetky členské štáty budú mať zhodné zákony.
Rôznorodosť názorov slovenských europoslancov
Kým niektorí slovenskí europoslanci túto iniciatívu víta, iní varujú pred negatívnymi dopadmi na národnú suverenitu a prezumpciu neviny. Zástancovia legislatívy považujú tento krok za nevyhnutný na ochranu obetí, zatiaľ čo kritici sa obávajú zasahovania do právnych systémov členských štátov.
Pohľad na prípady sexuálneho násilia a potrebu zmien
Tema sexuálneho násilia sa dostáva do popredia v rámci diskusií aj kvôli silnému symbolu boja proti tomuto problému – Francúzke Gisèle Pelicotovej, ktorá bola viacero rokov vystavená násiliu bez súhlasu. Niektorí europoslanci zdôrazňujú, že skutočná potreba zmien legislatívy vyplýva z jasného nedostatku ochrany obetí, pričom aktuálne definície neberú do úvahy prípady, kde došlo k absencii súhlasu vo veľmi prevalenetných situáciách.
Hlasovanie o návrhu legislatívy
Tento návrh bol schválený širokou väčšinou hlasov, pričom 447 poslancov hlasovalo za jeho prijatie, 160 proti a 43 poslancov sa zdržalo. Nový právny rámec by mal reflektovať moderné chápanie traumy, pričom parlament žiada aj povinné školenia pre výkonné zložky, traumatickú a psychologickú podporu pre obete a 24-hodinové krízové centrá.
Odmietnutie tradičného prístupu k legislatíve
Dôležitým aspektom diskusie je aj odmietnutie tradičného prístupu, ktorý vyžaduje od obete aktivitu vo forme odporu. Podľa nových prístupov by sa malo skúmať, či došlo k súhlasu alebo nie, a to aj v individuálnych prípadoch, kde obete reagujú na násilie inak, ako sa to doteraz predpokladalo.
Obavy z možného zneužívania systému
Niektorí poslanci upozorňujú na to, že legislatívne zmeny by mohli viesť k zneužívaniu systému a umelému zvyšovaniu počtu obvinení. Europoslanci ako Michal Wiezik a Lucia Yar však argumentujú, že v krajinách, ktoré už tento prístup aplikujú, nedošlo k nárastu falošných obvinení. Naopak, obete majú tendenciu dôverovať právnemu systému, čo vedie k väčšiemu počtu prihlásených prípadov násilia.
Hlavne zameranie na pomoc obetiam
Európsky parlament tiež vyzýva, aby sa hlavnou prioritou stalo poskytovanie pomoci obetiam a ich podpora. Správne identifikovanie a potrestanie páchateľov nesmie zatieniť snahu o rehabilitáciu a spravodlivosť pre obete. Podľa europoslankyne Judity Laššákovej, je potrebné posunúť zameranie z trestania na skutočnú pomoc obetiam násilia a ich sprievodcu pri zotavovaní sa z takýchto traumas.
Vyhliadky na legislatívne zmeny
Uznesenie má silný politický dopad, avšak nie je právne záväzné. Európska komisia sa už vyjadrila, že tento krok víta, no či a kedy predloží konkrétne legislatívne návrhy, zatiaľ nie je známe. Toto je príležitosť na zmenu, avšak bude kľúčové, ako sa tieto legislatívne zmeny implementujú do národných právnych systémov členských štátov.