Okupované Olešky čelia humanitárnej kríze, bezpečný koridor je v nedohľadne
Mesto Olešky v okupovanej časti Chersonskej oblasti čelí bezprecedentnej humanitárnej kríze. Obyvatelia, ktorí v ňom zostali, sa už niekoľko mesiacov musia zaobísť bez riadnych dodávok potravín a sú odkázaní na provizórne zdroje jedla. Odchod z mesta je extrémne nebezpečný – leží priamo v bojovej zóne a každý, kto sa z neho pokúsi odísť na vlastnú päsť, riskuje život. Bezpečný koridor je nateraz v nedohľadne.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec upozornil, že hoci jeho úrad s ruskou stranou rokoval, pripravil zoznamy ľudí na evakuáciu, zaistil asistenciu Medzinárodného výboru Červeného kríža a informoval ukrajinskú armádu o potrebe prerušenia paľby, Rusi vykonanie humanitárnej misie dodnes nepotvrdili. „Tých ľudí treba zachrániť, pretože mesto sa zmenilo na smrteľnú pascu,“ varoval Lubinec.
Po okupácii prišla potopa
V lete 2023 sa okupované Olešky ocitli pod vodou po tom, čo ruská armáda odpálila Kachovskú hydroelektráreň. Obyvateľom mesta, kde pred inváziou žilo 24-tisíc ľudí, začala pomáhať ukrajinská nadácia Kryla Foundation, na čele ktorej stojí rodáčka z Olešiek Oleksandra Knyha. Podľa jej slov sa po odpálení priehrady síce uskutočňovali bezplatné evakuácie, no po tom, čo sa kríza v Chersonskej oblasti stratila z novín, narazili pomáhajúce organizácie na nedostatok finančných zdrojov.
„Po povodniach vlna medzinárodnej pozornosti opadla, Olešky prakticky zmizli z informačného priestoru, no ľudia, ktorí tam zostali, naďalej čelili hrozivej situácii,“ upozorňuje Knyha. Jej organizácia musela pomoc stopnúť minulý rok pre nedostatok financií od sponzorov.
Odrezaní od sveta zo všetkých strán
Mesto je vzdialené len tri kilometre od brehu rieky Dneper, ktorá rozdeľuje Chersonskú oblasť na dve časti – pravý breh je pod kontrolou Ukrajiny a ľavý pod kontrolou okupačných vojsk. Rieka a jej priľahlé územia sú de facto frontovou líniou a všetko v jej okolí je buď zamínované, alebo pod paľbou. Tí, ktorí chcú oblasť opustiť, sa musia do Európy a následne domov na Ukrajinu dostať cez Krym a Rusko.
Oleksandra Knyha spomína tragický prípad dobrovoľníčky, ktorej sa osudným stalo ruské mínometné ostreľovanie mesta, či mužov, ktorí sa pokúsili do mesta doviezť chlieb, no tragicky zahynuli po tom, čo ich auto narazilo do míny. „Olešky sú od sveta odrezané zo všetkých strán. Plnú kontrolu nad nimi majú ruské drony. Trasa do mesta je úplne zamínovaná, je plná úlomkov. Naposledy sa potraviny do Olešiek zaviezli na začiatku tohto leta,“ hovorí šéfka humanitárnej nadácie.
Do najbližšieho mesta pešo – 26 kilometrov
Ľudia z Olešiek upozorňujú, že sa im míňajú zásoby a jedia len to, čo im poskytla prírova – hrušky, jablká či slivky. Chýbajú elementárne potraviny ako zemiaky, kapusta či cibuľa. Ak chce z Olešiek ktosi odísť, musí cez vojnovú zónu na vlastnú päsť prejsť pešo – 26 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk.
„Mnohí ľudia zostávajú, pretože tam majú starých rodičov, ktorí by takú dlhú cestu fyzicky nezvládli. Jedna žena mi vravela, že jej matka to peši neprejde a ona sama ju nedokáže tlačiť 26 kilometrov na fúriku,“ opisuje Knyha. Podľa jej slov sa niektorí ľudia boja z Olešiek odísť aj preto, že nemajú doklady a majú strach, že ich ruskí vojaci na blokposte otočia alebo skončia „v pivnici“ – teda na mieste, kde Rusi ľudí podrobujú tvrdému vypočúvaniu, neraz sprevádzanému bitkami či mučením.
Chlieb z pomletých cestovín
Niektoré svedectvá opisovali, ako sa ľudia za jedlo bili na lokálnom trhu, ako si píšu denníky o tom, čo jedli za posledné dni, alebo ako sa pomocou kukuričných zŕn pokúšajú uloviť divé kačky a bažanty. „Stretla som ženu, hovorí, že chce chlieb, ale nemá múku ani len na jednu placku. Peniaze má, ale nemá ju kde kúpiť. Tak veľmi si chcela čosi upiecť, až si v mlynčeku na mäso pomlela zvyšky cestovín, dodala vodu a droždie,“ uviedla obyvateľka Olešiek Alia Lychman-Malyšová, ktorá sa v meste stará o útulok pre domáce zvieratá.
Potravinová kríza v Oleškách vyhnala ceny potravín na úroveň, ktorú si miestni nemôžu dovoliť zaplatiť. Kus tvrdého syra stál 1500 rubľov (16 eur), 200-gramové maslo 400 rubľov (4 eurá), bochník chleba 150 rubľov (1,5 eura), tucet vajec na trhu 600 rubľov (6 eur).
Hladujú aj ruskí vojaci a okrádajú miestnych
V Oleškách hladujú aj ruskí okupanti. Dobrovoľníčka Ksenija Archipova opísala, že existuje mnoho prípadov, keď ruskí vojaci civilistom ukradli zásoby alebo zacielili na autá s potravinami, ktoré mierili do Olešiek, a tie potom zhabali pre seba. Aby sa miestni vyhli rabovaniu, píšu na dvere domov odkazy ako „Nemáme potraviny“, „Nemáme jedlo“ či „Tu žijú starí ľudia“.
Podľa správ z júna tohto roka žilo v Oleškách v kritickej situácii – teda bez pitnej vody, elektriny a plynu – približne 1700 obyvateľov. V nedeľu popoludní hlava Chersonskej oblastnej správy Oleksandr Prokudin oznámil, že ukrajinská armáda pomocou dronov do okupovaného mesta doručila štyritisíc kíl potravín.
