Blanárova cesta do Moskvy vyvoláva otázky o bezpečnostnej orientácii Slovenska
Komentár Petra Weissa upozorňuje na rozpor medzi krokom ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, ktorý v nedeľu 26. októbra rokoval v Moskve so Sergejom Lavrovom o obnovení slovensko-ruskej medzivládnej komisie, a postojom hlavného európskeho prúdu. V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie, ktorí Rusko označili za najvážnejšiu a dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej politicky, vojensky a finančne podporovať.
Autor pripomína, že prvé štyri menované štáty predstavujú 54,7 percenta populácie Európskej únie a približne 56,3 percenta celkového HDP EÚ. Slovensko je podľa neho malý štát na východnom okraji EÚ a NATO, tvorí 1,2 percenta populácie a zhruba 0,73 percenta HDP EÚ. Nemá jadrové zbrane ani armádu schopnú samu garantovať svoju bezpečnosť, jeho poistkou preto nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ.
Ekonomická závislosť od jednotného trhu
Weiss poukazuje na to, že takmer štyri pätiny slovenského vývozu tovarov smerujú do EÚ a slovenské fabriky i služby žijú z jednotného trhu, európskych výrobných reťazcov a investícií. Rusko poskytuje predovšetkým ropu a plyn. Autor uznáva, že Slovensko by privítalo lacnejšie komodity, no z výhodnejšej ceny plynu sa podľa neho nedá urobiť nová bezpečnostná koncepcia štátu. Pripomína, že pri takmer trojmesačnom prerušení Družby Slovensko zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.
Za ešte naivnejšiu označuje predstavu politikov Smeru, že ústretovosť voči Moskve vytvorí poistku ruskej vďačnosti. Pripomína, že Rusko porušilo záväzok z Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny anexiou Krymu a následnou inváziou. Moskva už v decembri 2021 žiadala bezpečnostné usporiadanie, ktoré by zásadne obmedzilo vojenskú prítomnosť NATO v štátoch prijatých po roku 1997.
Iní spojenci hovoria s Putinom inak
Autor porovnáva postoje susedov. Poľsko a Česko podľa neho posilňujú obranyschopnosť a spojenectvá. Premiér Andrej Babiš povedal, že pri ruskom útaku na Pobaltie by tam Česko vyslalo dve mechanizované brigády, minister zahraničných vecí Petr Macinka uviedol, že návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje. Nový maďarský premiér Péter Magyar označil Rusko za brutálneho agresora a Ukrajine priznal právo brániť svoju územnú celistvosť.
Telefonát fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho bol podľa Weissa niečo úplne iné ako Blanárova cesta. Konzultovali ho so západnými spojencami i s Ukrajinou a súvisel s pripravovanými mierovými rokovaniami v Abú Zabí. Stubb a Støre Putinovi tlmočili konkrétne odkazy a oznámili mu, že podpora Ukrajiny bude pokračovať. Blanár v Moskve nič porovnateľné nepredložil, iba ponúkol Bratislavu ako miesto prípravných rokovaní.
Prieskum ukazuje odhodlanie Ukrajincov
Weiss odmieta tvrdenia, že pomoc Ukrajine je pre EÚ škodlivá a že by sa mala pod heslom „ani náboj na Ukrajinu“ zastaviť. Zdôrazňuje, že o suverenite susedného štátu sa nesmie rozhodovať ponad jeho hlavu, pretože takýto precedens sa môže obrátiť aj proti Slovensku. Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z 16. až 25. októbra podľa neho ukazuje, že 76 percent respondentov chce pokračovať v ozbrojenom odpore aj v prípade ruských útokov na energetickú infraštruktúru a 63 percent je pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné. Zároveň 69 percent opýtaných podporuje okamžité prímerie, ak nebude znamenať právne uznanie okupovaných území za ruské, odzbrojenie Ukrajiny alebo koniec jej cesty do EÚ a NATO.
Tvrdenia, že Zelenskyj predlžuje vojnu, aby mohol ostať vo funkcii, označuje autor za nehorázne a urážajúce národ brániaci svoju nezávislosť. Obnovenie medzivládnej komisie s Rusmi podľa neho stavia agresora a obeť na jednu úroveň a je hrubou politickou chybou. Lacným ruským plynom si Slovensko podľa Weissa nezabezpečí ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy, ani Putinovu vďačnosť.
Neutralita by nebola triumfom suverenity
Autor kritizuje premiéra Roberta Fica za verejné pochybnosti, že by francúzski či iní spojeneckí vojaci prišli brániť Slovensko, a za tvrdenie, že slovenských vojakov nebude posielať na pomoc spojencovi. Ficove slová o tom, že by Slovensku „svedčala vojenská neutralita“, označuje za rezignáciu na kolektívnu obranu vlastnej štátnej nezávislosti a územnej celistvosti. Pre malý štát podľa neho nie je garanciou suverenity opustiť fungujúci spojenecký zväzok v čase najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od pádu železnej opony. Jedinou zárukou suverenity je mať dosť silných a dôveryhodných spojencov, aby o nás veľmoci už nikdy nemohli rozhodovať bez nás.
