súťaže je jeho acting svedectvom o zodpovednosti. Aké záruky nám však poskytuje, že sa nevytvorí iba ďalšia hromada zlyhaní? Spýtajme sa sami seba: je lepšie dôverovať náhodne vybraným súkromným operátorom alebo budižhezovanému štátu, ktorý je známy svojou neefektívnosťou?
Úvahy odborníkov o budúcnosti záchranných služieb
Verejná debata sa stáva stále zahlenenou nejasnosťami. Rudolf Zajac, bývalý minister zdravotníctva, jednoznačne tvrdí, že táto diskusia je proste nedostatočná. Pripomína nám chaos, ktorý panuje. Našou povinnosťou nie je len diskutovať o tom, kto by mal prevádzkovať záchranky, ale aj uznať alarmujúci fakt, že súčasný systém, na ktorého základe už dávno nefungujeme, je predovšetkým o vymožiteľnosti práva na Slovensku.
Akú budúcnosť by sme chceli pre našu krajinu?
Keď sa v sanitke ocitneme s lekárom, je jedno, či záchranka patrí Pente alebo Agelu. Dôležité je, aby tento systém fungoval tak, ako má. Podľa Zajaca je skutočný problém rozdelenia zodpovednosti. Predpoklady, na ktorých pamätné reformy stroskotali, sa zdajú byť len bežným zdaním šedého davu. Tolerancia voči ich nesympatickému riadeniu je pre našu krajinu neznesiteľná.
Čo môžeme urobiť, aby sme sa posunuli vpred?
Možno je čas začať klásť ťažké otázky. Je prevzatie zodpovednosti ozaj tým, čím väčšina z nás verí? Bez súčasného dublovania úsilí a plánovania dodatočných zlyhaní sa priestor pre akékoľvek pozitívne zmeny zužuje. Bez reálnych hlbokých reformných procesov zostane záchranná služba na úrovni síce populistických riešení, ale v konečnom dôsledku bez dostatočnej razancie, ktorá by zabezpečila uvedenú ochranu a bezpečnosť.
