Vláda a jej reakcie: absurdity na nasledujúcom kroku
Dnešná situácia slovenského politického prostredia je možno najabsurdnejšia v histórii. Robert Fico sa vydáva na čelného vojaka, ktorý kričí na médiá a európsku komisiu, akoby celá jeho existencia bola naplnená len kritikou voči karikatúram. Je takmer neuveriteľné, že vo vláde, ktorá má moc a mandát, panuje presvedčenie, že karikatúry a titulky môžu odvrátiť kritiku na právny štát.
Elegantná práca s odvedením pozornosti
Už len predstava, že karikatúristi sa môžu stať predmetom diskusie v komisiách EÚ, je výsmechom spravodlivosti a účelného vyváženia. Nejde predsa o umenie, literatúru či novinárske prirovnania, ale o zastrašovanie tých, ktorí sa snažia o kritiku mocných. Mimoriadne taktikou odklonu pozornosti od vážneho hodnotenia európskych inštitúcií, je skutočne tragikomická hra.
Fico ako buldog na vodítku
Porovnávanie Fica s Adolfom Hitlerom v kontexte voči médiám je výstižným podobenstvom. Jeho mocenské chúťky a snahy vynútiť si kontrolu nad verejnou mienkou by mali byť varovaním pre každého, kto sa považuje za demokrata. Prečo si však cieľový hlas, hoci v menšine, vyžaduje stále ďalšie útoky?
Komisia má právo na kritiku
Ako málo si Fico uvedomuje, nastavené zrkadlo od Bruselu odhalilo, že práve jeho vláda sa zodpovedá za kladenie okovov na slobodu slova a právny štát. Nie je to len politická hra; sú to vážne otázky, ktoré zasahujú do života občanov. Komisia sa nemýli, keď poukazuje na potrebu neustálej zmeny v oblasti ochrany demokracie na Slovensku.
Záver a realita
Všetci vieme, že moc sa musí vykonávať s vedomím zodpovednosti. Každé rozhodnutie by malo byť v súlade s etikou a potrebou spoločnosti, nie len s úzkym pohľadom vlastnej politickej agendy. Fico a jeho vláda by mali znovu zamyslieť nad tým, koľko môže vydržať verejnosť, ktorá trpí neetickými praktikami a manipuláciami.
Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/9EqgKPQ/karikatury-naozaj-nie-su-protistatne-komentar-lubomira-jaska/
