Slovenský superpočítač Perun: Investícia bez zaručenej udržateľnosti
Slovensko investovalo 20 miliónov eur do superpočítača Perun, avšak evidentne podcenilo finančné nároky na jeho prevádzku. Slovenská akadémia vied (SAV) čelí vážnemu problému – v jej rozpočte chýbajú prostriedky na prevádzku zariadenia, ktoré potrebujú sumu približne 1,7 milióna eur ročne na pokrytie nákladov na energie a odborný personál.
V decembri 2025 SAV oznámila, že bratislavská časť superpočítača, ktorý je súčasťou národného projektu, bola úspešne nainštalovaná. No, zdá sa, že hneď za týmto úspechom sa skrýva neúprosne ťažká úloha nájdenia financovania na jeho chod. Predseda SAV Martin Venhart vyjadril obavy, že ak sa dodatočné financie nájsť nepodarí, nastane krízová situácia, ktorá by znamenala neefektívne využitie masívnej investície.
Nehody slovenského rozpočtu a plány do budúcna
Odborníci z SAV sú presvedčení, že za udržanie prevádzky je potrebné rokovať s vládou. Venhart plánuje spojiť sily s viacerými ministerstvami, vrátane Ministerstva školstva a Ministerstva hospodárstva, pričom zdôrazňuje medicínske aplikácie, ktoré by mohli priniesť značné výhody pre slovenský priemysel.
Nepretržité rokovania so štátom nás môžu nasmerovať k potrebnému financovaniu, zároveň však naznačujú, že situácia je kritická. Venhart prízvukuje, že ak sa financie na prevádzku nenájdu, bude to mať zásadné dôsledky.
Alternatívne riešenia a budúce investície
SAV hľadá aj iné spôsoby, ako zefektívniť chod superpočítača. Plánuje inštaláciu plynového kogeneračného zariadenia, ktoré by malo slúžiť ako alternatívny zdroj energie. Tento prístup by mal priniesť aj sekundárne úspory prostredníctvom využitia odpadového tepla z superpočítača na vykurovanie vlastníctva SAV.
Hoci je projekt Perun ambiciózny, jeho udržateľnosť v súčasných podmienkach zanecháva mnohé otázky. Množstvo odborníkov upozorňuje na dôležitosť dlhodobého plánovania a zabezpečenia financovania predtým, než sa takýto projekt spustí.
Stavy rozvoja a vplyvy na slovenskú vedu
SAV sa od vydania správy snaží preukázať svoju schopnosť splniť ambiciózne ciele, avšak všetko nasvedčuje tomu, že k úplnému rozbehu bratislavského systému do marca 2026 nebude mať potrebné prostriedky. Bez udržateľného financovania sa celá investícia môže stať zbytočnou a pre Slovensko to môže byť zásadná strata príležitostí vo vedeckom a technologickom pokroku.
Najmä v kontexte globálnej konkurencie v oblasti vedy a technológie je dôležité, aby Slovensko zabezpečilo, že jeho investície do superpočítačov budú mať hmatateľné výsledky, ktoré posunú krajinu smerom k inováciám a pokroku. Bez skutočného záväzku a transparentných rokovaní so štátom však toto ambiciózne úsilie čelí niebezpečným prekážkam.