Na hanbu sveta: Oslavy štátneho sviatku absentujú
V čase, keď sa očakávalo, že najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky usporiadajú oslavy k významnému štátnemu sviatku, nedostalo sa na to ani slova. Na rozdiel od celebrácie svätých Cyrila a Metoda, kde štát investoval prostriedky do vytvárania nových národných mýtov, pripomenutie si vzniku Slovenskej republiky ostalo opustené. To je jasným znakom krízy, v ktorej sa Slovensko nachádza.
V porovnaní s inými národmi, ako je Fínsko alebo Poľsko, kde sú takéto výročia príležitosťou na reflexiu úspechov, slovenské vedenie sa zámerne vyhýba hodnoteniu stavu národa, pričom pred očami svetovej verejnosti zaznamenávame len rezignáciu.
Historické míľniky a skutočný význam štátneho sviatku
Dôležité je pripomenúť, že Deň vzniku Slovenskej republiky nie je len symbolickým dátumom, ale reprezentuje bod, kedy sa Slovensko po viac ako 400 rokoch koexistencie ocitlo ako samostatný subjekt. Kým však oslavy svätého Cyrila a Metoda boli rozprávkou o národnej identite, deň 1. januára je skutočným míľnikom, ktorý by mal každý Slovák oslavovať a uznať jeho význam pre zjednotenie a národnú dôstojnosť.
Prvý január 1993, kedy sa po „zamatovom“ rozdelení ČSFR obidva národy od seba osamostatnili, bol pre Slovákov výsledkom dlhého procesu, v ktorom hráli kľúčovú úlohu desaťročia bojov a snáh o uznanie národnosti. Napriek tomu, že moment založenia bol triumfom, jeho oslavy zostávajú maltou rozporov medzi „čechoslovakistami“ a „národovcami“.
Podpora a zodpovednosť voči vlasti
Štátne sviatky by mali slúžiť ako most k upevneniu vzťahu občanov so štátom. Majú vyjadrovať úctu k tradíciám, ktoré nám umožnili existovať ako národ. Nielen, že by mali zlúčiť rôzne politické a kultúrne elity pod zelenou vlajkou, ale taktiež by mali poskytnúť priestor pre zhodnotenie našich úspechov i zlyhaní s dôrazom na fakt, že Slovenska republika si zaslúži oslavovať bez ohľadu na politické presvedčenie.
V súčasnosti, keď čelíme mnohým výzvam a kritike z vnútorných i vonkajších smerov, je dôležité, aby oslava štátneho sviatku bola vzorom pre budovanie uvedomenia si kontinuity národa a jeho hodnôt. Mesiace uplynuli od posledného razantného posolstva, ktoré by spojilo národine srdcia, no absentujúca reflexia vedenia naznačuje len neochotu preukázať zmysel pre česť a hrdosť voči našim dedičstvu.
Spoločne za budúcnosť
Nepodarené stretnutia a nedostatočná príprava na oslavy len ukazujú, že Slovensko sa nachádza v hlbokej kríze. Skutočná hrdosť vyžaduje činy, nie len reči. Naše štátne sviatky musia byť predovšetkým oslavou spoločenstva, ktoré nadväzuje na historia i súčasnosť, a vnútorne upevňuje vzťah medzi občanmi a štátom.
Vzhľadom na aktuálne geopolitické napätia a rozpory, ktoré rozdeľujú našu spoločnosť, je ešte naliehavejšie vybudovať nový, silný národný konsenzus. Bez neho sa Slovensko nenarástne k lepšej budúcnosti a ak sa oslava nevydarí ani budúci rok, ostaneme len nevýrazným bodom na mape Európy, charakterizovaným nielen absenciou hrdosti, ale aj neochotou čeliť výzvam s dôstojnosťou.