Poslanci na Krásnej Hôrke: Buďme realisti, hovorí Roman Michelko o sprístupnení hradu
Na hrade Krásna Hôrka sa dňa 21. januára 2026 uskutočnila dôležitá návšteva pre členov výboru parlamentu pre kultúru a médiá. Ich cieľom bolo získať prehľad o aktuálnom stave rekonštrukcie tohto národného kultúrneho dedičstva. Poslanci, vrátane generálnej riaditeľky Slovenského národného múzea Vieroslavy Bernátovej a odborných garantov, absolvovali odborný výklad o pokrokoch a výzvach spojených s obnovou hradu. Zaznamenali však aj mnohé obavy, ktoré sa v súvislosti s prácami na hrade objavili.
Členka výboru Dana Kleinert, ktorá sa zúčastnila prehliadky, zdôraznila niektoré prevládajúce otázky. „Máme veľa otázok, napríklad, ako sú chránené už rekonštruované časti hradu pred zimou, keďže zhotoviteľ musel stavbu na príkaz opustiť,” uviedla. „Kto teraz vykonáva autorský dozor a na základe čoho? Kto má zodpovednosť za rekonštrukciu?” Tieto obavy sú vážne, najmä vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia a nové analýzy, ktoré budú musieť poslanci preskúmať.
Výbor pre kultúru a médiá sa rozhodol o poslaneckom prieskume hradu už v novembri 2025, pričom na hlasovaní sa zúčastnila aj bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Z koaličných i opozičných strán sa výboru zúčastnili aj Roman Malatinec a členovia ako Jozef Hajko a Lukáš Bužo, čo podčiarkuje široký záujem o osud hradu.
Hlavné body diskusie
Po prehliadke hradných priestorov a rozhovoroch so zúčastnenými odborníkmi sa poslanci pokúsili získať informácie o tom, aké právne a technické kroky podnikli predchádzajúci riaditelia SNM Anton Bittner a Andrea Predajňová v súvislosti s rekonštrukciou hradu. Chceli zistiť, aké analýzy boli vykonané a aké sú výsledky týchto analýz. Takisto ich zaujímala otázka harmonogramu prác a prebiehajúcich súdnych sporov, ktoré sa naviazali na rekonštrukciu.
Roman Michelko zdôraznil, že obdržali potrebné informácie a dôležité pre kontext je, že generálna riaditeľka má víziu o pokračovaní prác. Mnohí sa obávajú, že obnova hradu sa môže predĺžiť a skončiť až v roku 2030. To bude závisieť od realistických očakávaní a schopnosti zodpovedných osôb efektívne plánovať a vykonávať potrebné úpravy, aby sa zamedzilo prísnym časovým tlakom.
Obavy a očakávania
Prístup bývalej ministerky kultúry počas prehliadky označila za „déjà vu,” pričom si spomenula na problémy, ktoré vznikli pri jej vlastnej ministerskej kariére. Predtým ministerka kultúry Martina Šimkovičová stanovila, že ak kontroly predchádzajúcich opráv dopadnú dobre, časti hradu by sa mohli sprístupniť na konci leta 2026. Avšak, odborníci ako bývalá projektová manažérka Erika Šmelková varovali, že potenciálne sprístupnenie je nereálne a treba sa vyhnúť „potemkinovým” prístupom k prezentovaniu nekompletných prác.
Ministerstvo kultúry potvrdilo, že projektová dokumentácia obnovy Horného hradu si vyžaduje viac ako 8 miliónov eur na sanáciu a dodatočné práce. Celkové náklady na rekonštrukciu sa odhadujú na 16 miliónov, pričom súdne konania k zmluve s firmou MBM-GROUP sú ešte otvorené a ovplyvňujú ďalší postup. Pri obnove hradu je potrebné dokončiť mnohé administratívne a technické otázky, čo komplikuje celkový proces obnovenia historického dedičstva.
Črtajúce sa perspektívy na obnovu hradu Krásna Hôrka vyžadujú špecifický prístup a hĺbkovú diskusiu medzi odborníkmi, politikmi a verejnosťou. Otázky o transparentnosti a efektívnosti postupu rekonstrukčných prác zostávajú na stole ako kľúčové pre ďalší vývoj celej situácie.
