Kamery do škôl: Utajenie výsledkov a nezodpovedné rozhodnutia
Projekt zavádzania kamerových systémov na školách na Slovensku sa už dlhšiu dobu vyvíja spôsobom, ktorý vzbudzuje čoraz väčšie obavy a otázky. Ministerstvo vnútra pokračuje vo finalizácii testovania týchto systémov založených na umelej inteligencii. Plán je jednoduchý: rozšíriť kamery na ďalšie školy, avšak výsledky pilotného testovania zostávajú zahalené tajomstvom. Napriek predpokladanému termínu zverejnenia už v septembri sa verejnosť stále nedozvedela nič konkrétne.
„Sľubovaná štúdia doposiaľ zverejnená nebola a podľa našich informácií už ani nebude,“ uvádza sa vo vyhlásení. Údaje, ktoré mali poskytnúť jasný pohľad na prínosy a riziká projektu, sa dostali do utajovaného režimu. Tento krok vzbudzuje otázky o transparentnosti a dôveryhodnosti štátnej správy. „Štát vo februári alebo marci sľúbil viac informácií,“ avšak o reálnych termínoch sa dá len ťažko pochybovať.
Celoplošné nasadzovanie kamier sa zredukovalo na skromných deväť škôl, zatiaľ čo pôvodný plán počítal s ich rozšírením po celom Slovensku. Pri rozhovore s Martinom Hrachalom, generálnym riaditeľom sekcie informatiky a telekomunikácií, sa mimo iného ukazuje, že oficiálne vyjadrenia ministerstva sa často rozchádzajú s realitou. V článku sa podrobne analyzujú zmeny v projekte a varovania odborníkov zo školstva.
Kritika zo strany školstva a obavy o deti
Negatívne vyjadrenia voči projektu zazneli aj z úst vedúceho odboru digitálnej transformácie na ministerstve školstva. Michal Rybár sa vyjadril, že „prínosov je veľmi málo, rizík je však obrovské množstvo“. Tieto slová odhaľujú vážne pochybnosti o tom, či kamery sú skutočne prínosom či skôr ďalším nástrojom sledovania, ktoré by mohli mať negatívny dopad na psychológiu žiakov.
„Naše deti sú vnímavé a takéto zásahy môžu ovplyvniť ich psychické zdravie,“ upozorňujú odborníci na duševné zdravie. Ministerstvo zatiaľ nepredložilo žiadnu štúdiu, ktorá by analyzovala psychologické dopady na deti, čo je nezodpovedné vzhľadom na to, že sa chystá implementovať technológie, ktoré sú vo vyspelých krajinách považované za kontroverzné a nevhodné.
Legislatívne otázky a nejasnosti
Ministerstvo plánuje kamery rozšíriť na ďalších šesť škôl, pričom nie je jasné, aké budú ich funkcie. Diskutabilné je aj to, či sa skutočne uplatní rozpoznávanie tvárí, ktoré je vzhľadom na európsku legislatívu sporné. Podľa Aktu o umelej inteligencii sú totiž takéto praktiky vo verejných priestoroch zakázané, pokiaľ nie sú nevyhnutné na ochranu života a fyzickej bezpečnosti.
Otázky súvisiace s legislatívnym súladom a etickými dilemami sú čoraz naliehavejšie. Mnohí odborníci varujú pred nebezpečenstvom, ktoré so sebou nesú technologie ako biometrické rozpoznávanie, ktoré sa ukazujú ako nebezpečné a potenciálne nelegálne.
Otázka do budúcnosti
Postoje ministerstva a rezortu školstva sa značne rozchádzajú. Kým ministerstvo vnútorných záležitostí plánuje projekt podporovať, ministerstvo školstva ho kritizuje. Je evidentné, že v tejto oblasti je potrebná jasnejšia komunikácia a koordinácia, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a aby sa dieťa stali predovšetkým prioritou číslo jedna. Budúcnosť tohto projektu je neistá a ďalšia diskusia je nevyhnutná nielen na úrovni ministerstiev, ale aj v rámci celej spoločnosti, pretože otázky bezpečnosti, rizík a práv detí ostávajú na prvom mieste.
