Čurillovci a prokurátor Michal Šúrek na generálnej prokuratúre neuspeli. Ich 363-ku zamietli
Generálna prokuratúra pod vedením Michala Šúreka zamietla návrh policajtov v súvislosti s obvinením skupiny zahŕňajúcej Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Ľubomíra Daňka. Títo muži čelili obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa oznámené v technických spisoch, pričom vyšetrovateľ tvrdil, že sa pokúsili zasiahnuť do obhajoby obvinených. Hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová informovala, že preskúmaním nezistili žiadne právne porušenia, ktoré by odôvodnili zrušenie obvinení v konaní.
Obvinení, medzi ktorými figurovali aj Norbert Bödör a podnikatelia Tibor Gašpar a Jozef Brhel, boli podozriví z manipulácie s obhajobou. Policajná inšpekcia upozornila na praktikujúci spôsob výsluchu kajúcnikov, pri ktorom nedochádzalo k informovaniu obhajcov, čo sťažovalo právo na obhajobu. Šúrek obhajoval rozhodnutie generálnej prokuratúry, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa vyjadril k zákonnosti postupu vyšetrovateľov.
Prokurátori z Banskej Bystrice – Dalibor Považan a Ondrej Tomko – mali na vec rozdielne právne názory, čo viedlo k odňatiu prípadu a povereniu rozhodovania samých seba. Títo prokurátori sa snažili s prípadom naložiť podľa vlastných presvedčení, avšak nie je jasné, či plánovali zrušiť sťažnosti, alebo ich zamietnuť.
Vyšetrenie a úmysel obvinených
Vyšetrovanie zamerané na zneužitie právomoci dalo presne na javo, že obvinení konali s úmyslom zasahovať do základných práv na obhajobu. Vyšetrovateľ Kevin Dlabaj poukázal na to, že snaha skupiny zabezpečiť si výhodu pred obhajobou bola zjavná, vzhľadom na to, že vedeli, čo svedkovia vypovedajú. Po vzniku spisu číslo 80, ktorý je kľúčom celého vyšetrovania, sa ukázalo, že dozorujúci prokurátor Šúrek nevykonával potrebné úkony dozoru.
Svedkovia uvádzajú, že obvinení aktívne hľadali spôsoby, ako manipulovať s výsluchmi a minimalizovali tak možnosti obvinených na efektívnu obhajobu, čo vyšetrovateľ označil za závažný problém. Dôsledkom tohto prístupu je, že obvinení mali prístup k informáciám, ktoré im umožňovali pristupovať k výsluchom strategicky, čím sa zasahovalo do spravodlivosti súdneho procesu.
Mimo to, Dlabaj poukázal na fakt, že prokurátor nemal záujem o riadny výkon dozoru nad zákonnosťou konania, čo je nezvratným dôkazom neakceptovateľného stavu v procese.
Prípadové detaily a politické reakcie
Pri hodnotení postupu generálnej prokuratúry a policajnej inšpekcie, bolo pozorované rôzne politické reakcie, pričom minister vnútra a odborníci sa rôzne vyjadrovali k situácii, pričom každá strana sa usilovala obhájiť svoje stanovisko k citlivej kauze. Očakávania od prípadu vyžadujú, aby sa spravodlivosť previedla efektívne a bez politického zasahovania, čo by malo viesť k podstatnému prehodnoteniu praxe v trestnom práve na Slovensku.
Všetko nasvedčuje tomu, že práca generálnej prokuratúry prináša dôležité otázky o výkonnosti a dôveryhodnosti právneho systému, čo vyžaduje okamžité zmeny a kontrolu procesov vedúcich k spravodlivenosti a transparentnosti v trestných konaniach.