Robert Fico a politiky koalície: Spochybnené princípy právneho štátu
Otto von Bismarck raz poznamenal, že zákony sú ako klobásy: je lepšie nevidieť, ako sa vyrábajú. To, čo však koalícia prezentuje, je omnoho viac než len nevkusný produkt. Je to niečo, čo sa nedá ani len zjesť. V našej krajine sa na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vynorila otázka, ktorú verejnosť pravdepodobne spoznáva až v súvislosti so sporom medzi ministrom vnútra a čurillovcami. Avšak najhoršie na celej situácii je, že inštitúcia, ktorá mala chrániť oznamovateľov, nefunguje správne. Je to práve parlament, ktorý zlyháva na tejto ceste.
Oznamovatelia, ktorí sú na pokraji súžení, sú teraz ďaleko od bezpečného útočiska. Zrušenie úradu, ochraňujúceho ich práva, je niečím, čo by sa dotklo každého, kto aspoň zavadil o korupčné aktivity, či už sa cíti zainteresovaný alebo nie. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zrušenie úradu je len politickou figúrou, no realita je nepríjemnejšia – zasahuje to do samotnej podstaty právneho štátu.
Celospoločenské dôsledky a irelevantnosť vládnej koalície
Každodenne sledujeme, ako vládna koalícia poškodzovala právny štát bez váhania a súcit. S jedným z posledných opatrení, ktoré súvisia s ochranou oznamovateľov, prišla ešte pred nepríjemnou diskusiou okolo Plánu obnovy, ktorého financie sú v ohrození. S každým dňom, ktorý plynul, sa skôr alebo neskôr mala vláda zamyslieť nad tým, čo sa deje pod jej nohami. Je to však len otázkou času, kedy si voliči uvedomia, ako tragicky si zahráva s právami a slobodami svojich občanov.
Ako hrozné je to, že sa znižuje úroveň základných právnych princípov a normy spravodlivosti, ktoré by mali byť srdcom každého demokratického štátu. Dalo by sa povedať, že zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov je symbolom predovšetkým bezmocnosti našich zástupcov a dokazuje, že sa nestarajú o potreby obyčajných ľudí, a už vôbec nie o zlozvyky, ktoré za vlády prekvita.
Chýbajúca ochota riešiť problém
Vláda, ovplyvnená internými sporami, sa ani len neozýva, že koaličný politik nepochopil, že zabezpečenie ochrany oznamovateľov je v rukách prokurátora a nie nejakého úradu. Všetky pokusy o zrušenie úradu sú v skutočnosti krokom späť a prichádzajú za okolností, kedy je priama úmera medzi politickou ochotu a neschopnosťou vyriešiť kritické otázky.
Pokiaľ sa politická moc nebude snažiť brať do úvahy hlas občanov, hrozí, že negatívne vplyvy, ktoré si sama vytvorila, ich nakoniec zasiahnu. Matúš Šutaj Eštok, podľa slov jeho kolegov nie príliš šikovný, by si mal uvedomiť dôsledky svojich krokov. Dnes sa ukazuje, že nielen prezident a generálny prokurátor sú proti tomuto zrušeniu, ale aj tí, ktorých by sme považovali za spojencov. V týchto politických hrách nikto nezaujíma, kto je priateľ a kto nepriateľ, avšak pravda je len jedna – moc sa bezducho zneužíva.
Dôsledky zrušenia ÚOO a reakcie verejnosti
Bezpečnosť a ochrana informátorov sú v súčasnosti viac než len zákonmi. Sú to hodnoty, ktoré by mali byť rešpektované a chránené. V reakciách na zrušenie úradu je jasné, že spoločnosť je rozdelená a nevie sa postaviť proti tak veľkej ujme, ktorú vláda pácha. Je smutné, ak politici predkladajú návrhy, ktoré by nikto nebral na zretelia, keby sa poskytli trocha odvážnejšie riešenia.
Nenechávajte sa učičíkať frázami, ktoré už dávno stratili význam. Je potrebné jasne a hlasno vyjadriť nesúhlas s krokmi, ktoré poškodzujú právny štát, zároveň občania potrebujú aktívne prijímať svoje práva. Chýbajúca ochota politici ku generálnemu zmeneniu situácie ukazuje, ako končí každá neschopnosť, ktorá sa skladajú na konkrétnom mieste. Je to niečo, čo sa zaručene neodstráni bez rozhodnosti a voľby, na ktorú si ľudia počkajú.
