KYBERBEZPEČNOSŤ: TRABLE A OČAKÁVANIA SLOVENSKÝCH LÍDROV DO ROKU 2026
Úzkosť a neistota, s ktorou dnešní lídri príbuzní v oblasti technologických inovácií a kybernetickej bezpečnosti, rastú, akoby vznášali temný mrak nad slovenským podnikateľským prostredím. Na nedávnom prieskume Technologické trendy a priority 2026 sa takmer tretina z takmer tritisíc odborníkov priznala k tomu, že im regulácie a otázky kybernetickej bezpečnosti nedajú zaspávať.
Na otázku, aké sú očakávania vedúcich osobností od kybernetickej bezpečnosti v nasledujúce roky, Richard Kultan, generálny riaditeľ Dôvery zdravotnej poisťovne, zdôrazňuje neprestajný proces vyhodnocovania rizík, pričom podčiarkuje potrebnosť edukácie nielen zamestnancov, ale aj ich partnerov. Kyberbezpečnosť sa pre neho stáva bytosťou, ktorá má poskytovať pokojnú noc pre manažérov.
Líder burzy cenných papierov v Bratislave, Lukáš Bonko, zase hovorí o zásadnej filozofii – podarí sa zabezpečiť bezincidentový chod trhu, s cíleným zameraním na ochranu údajov a reguláciu stability. V oblastiach, kde malé organizácie operujú, je každý detail nevyhnutný a prevencia by mala dominovať.
Silvia Gaalová, viceprezidentka pre financovanie U.S. Steel Košice, však varuje pred tým, aby nás kybernetické hrozby prekvapili v podobe pokút alebo incidentov. „Každé nové ohrozenie musí byť vyhodnocované, aby sme vedeli odhadnúť riziká spojené s našimi rozhodnutiami,“ dodáva.
Nové výzvy, ktoré prinášajú trendy ako umelá inteligencia, zamieňajú úsudky tak, ako to predpokladá Ján Sládeček z Kooperativy. Verí, že kyberbezpečnosť by mala poskytnúť akúsi ochranu pred strachom, pričom bezpečnostné opatrenia by nemali znižovať každodenný komfort zamestnancov. „Súvisiace učenie sa a zdieľanie informácií by malo jednotne zvyšovať efektivitu,“ presadzuje.
O tom, že kybernetická bezpečnosť by mala byť integrálnou súčasťou každej stratégie, presviedča aj Martin Magdolen z firmy Slovanet, ktorý očakáva, že požiadavky na bezpečnosť budú v čoraz väčšej miere zasahovať do prepracovaných firemných praxí.
Na poli akademickej sféry, Ivan Kotuliak zo STU Bratislava, ukazuje na nevyhnutnosť začlenenia kybernetickej gramotnosti do vzdelávacích procesov. „Základom nášho prístupu musí byť ochrana a zdieľanie vízií,“ dodáva. K tomuto sa priklonil aj Augustín Novák z ESET, ktorý zdôraznil, že v budúcnosti by mala kybernetická bezpečnosť zabezpečiť dôveryhodnosť a podporovať rastové iniciatívy.
Zatiaľ, čo Petr Wolf, primátor Dubnice nad Váhom, narieka nad potrebou predísť kybernetickým rizikám pomocou vzdelávania a školení. „Ochrana údajov, ktoré máme vo vlastnej správe, je kľúčová, a preto úsilie o prevenciu je nevyhnutné,“ uvádza.
Z pohľadu súkromného sektora radí aj Ondrej Smolár zo Soitron, ktorý je presvedčený, že rozvoj kyberbezpečnosti má byť predovšetkým technicky podložený a inovatívny, pričom by malo existovať „neviditeľné“ zabezpečenie, ktoré bude chrániť firemné dáta bez obmedzení pre zamestnancov.
Rok 2026 sa rysuje s neutíchajúcim tápáním v labyrinte technológií a regulácií, ktorej kulisy sú podfarbené strachom. Kvalitne nastavená kyberbezpečnosť sa ukazuje ako rozhodujúci faktor pre budúce inovácie a zároveň zodpovedná firemná politika. Súčasný stav však tlmí záblesky dôvery a udržuje v srdciach podnikateľov nepokoj, ktorý ich nenecháva zaspať.
