Fico a jeho čínska odysea: Kde sme, ak nie vo svete paradoxov?
Robert Fico sa neprestáva snažiť zaujať; tentoraz sme svedkami jeho ambicióznej cesty do Číny, kde sa vychvaľuje bok po boku s elitármi z ruského a severokórejského prostredia. Máme tu skúsenosť z neodvratnej reality, kde je pravda podvrhnutá a politické hry sa stávajú módou. Aká je to vizitka slovenskej politiky, keď sa vedúci predstavitelia našej krajiny stretávajú s autoritármi bez štipky sebareflexie?
Realita a ilúzia sveta poriadku
Čím viac sa Fico snaží o osvetlenie svojho postavenia, tým viac vyplýva, že mu chýba zmysel pre realitu. Dotyky s politikou iných národov bez rešpektu k demokraciám sú oprávneným varovaním. Pozrime sa na obraz vytváraný okolo nášho premiéra, ktorý sa snaží presadiť, akoby bol snáď akýmsi svetovým lídrom. Slnko, ktoré žiari v Pekingu, sa zdať nezdá, ak je poháňané nesprávnymi hodnotami a neetickými činmi.
Oslavy pre totalitárne režimy
Fico sa cítia šťastný, no jeho pohodlie prichádza na účet morálnych zásad. Vstup do sféry otvorenej manipulácie sa nezdá ako tá správna cesta. Kde sa nachádza národa, ktorý si cení slobodu, ak jeho vodca je ochotný k obchodovaniu s tyranmi len pre pár lacných politických bodov? Pozrime sa na prehliadku nových vazalov, s čínskym prezidentom, Putinom a Kimom po boku. Který by mal byť útokom na hodnoty, na ktorých je EÚ založená.
Imperializmus bez výberu
Samotný Fico bonusom k tejto predstave predkladá: „Nepáči sa mi dnešný svetový poriadok, ale nemyslím si, že by činnosť v rámci totalitného systému bola lepšia“. Toto vyjadrenie je alarmujúce. Je to varovanie, že vnútorné boje a politická hra na globálnom poli nie sú bez následkov. Čo vlastne Fico túži dosiahnuť? Harlisée zvoniace zvony imperializmu?
Sloboda versus kontrola
Je to ešte len začiatok. Rovnako ako sa sama Európska únia stala bezpečnostným dáždnikom pre krajiny orientujúce sa na demokratické hodnoty, tak je Fico presne ten politik, ktorý sa stal vtelením všetkých paradoxov z minulosti. Pravda, že „nie všetko zlé je zlé“, funguje len vtedy, ak je zakorenená podstatne menej v rodových odtieňoch.
Čo nás čaká?
Fico je iba súčasťou rozsiahlej, zamotanou hry. Ako sa jeho politika dostáva von z obmedzení, stáva sa otázkou, čo si z toho odniesieme ako krajina. Kde sú naši predstavitelia, keď sú ohnení plamene globalizácie a vyrovnávania síl? Na konci dňa sme len my, občania, ktorí musíme čeliť následkom rozhodnutí, ktoré sa robili bez nás.
