Geneticky vylepšené deti? Americká firma plánuje vyrábať „nadľudí“
Americká biotechnologická spoločnosť Manhattan Genomics sa snaží o revolúciu v oblasti genetického inžinierstva a sľubuje rodičom, že ich deti sa môžu vyhnúť dedičným chorobám. Projekt, ktorý nesie odkaz na historický Manhattan Project, sa odvoláva na etické a bezpečné metódy korekcie génov, pričom zakladateľky Cathy Tie a Eriona Hysolli sú presvedčené, že prijímaním takýchto metód ponúkajú rodičom novú voľbu, ako sa starať o zdravie svojich detí. Znie to lákavo, no táto ambícia vyvoláva množstvo otázok a obáv.
Biotechnologické postupy cielené na úpravu DNA embryí naberajú na popularite, avšak odborníci varujú pred potenciálnymi rizikami a neznámymi následkami. Pri týchto zásahoch je najväčším rizikom, že aj neúmyselné zmeny v genetickom kóde môžu súvisieť s vážnymi komplikáciami a hraničným poškodením DNA.
Pripomeňme si nešťastný pokus čínskeho vedca Jiankui He, ktorý sa pred svojím trestom snažil zablokovať gén CCR5 v embryách, aby deti získať imunitu voči HIV. Z jeho experimentov sa narodili tri deti, no všetky sú dodnes v neistej situácii a samotný vedec si odpykáva trest. Je jednoduché si predstaviť, aké dôsledky by mohli mať pokračujúce experimenty bez dostatočných etických a vedeckých základov.
Otázky etiky a účinnosti
Mnohé biotechnologické firmy sľubujú, že znižovaním genetických defektov sa zlepší zdravie ďalších generácií. Avšak, existuje rozdiel medzi liečbou a vylepšením. Liečba sa zameriava na choroby, zatiaľ čo vylepšenie môže znamenať umelé pridávanie vlastností, ktoré človek nemal. To vyvoláva otázky o morálnych a etických aspektoch takýchto zásahov, najmä keď sú výsledky zatiaľ nepredvídateľné.
Kritici varujú, že ak spoločnosti ako Manhattan Genomics majú v úmysle len vylepšovať, riskujú vytvorenie nového typu diskriminácie v spoločnosti. Je totiž ťažké definovať, čo vlastne znamená „zlepšiť“ človeka bez toho, aby sme sa nedostali do oblasti nebezpečného experimentovania.
Alternatívne prístupy
Existuje aj alternatívny prístup k prevencii dedičných chorôb prostredníctvom metód predimplantačnej genetickej diagnostiky, ktoré sú účinnejšie a menej riskantné. Tieto metódy zahŕňajú umelé oplodnenie a následnú genetickú analýzu embryí pred ich implantovaním do maternice. Týmto spôsobom sa minimalizuje riziko a zvyšuje pravdepodobnosť, že sa narodí zdravé dieťa.
Svet biotechnológií sa rýchlo mení a nesmieme zabúdať na komplikácie, ktoré so sebou nosia neoverené zásahy do génov. Naša etická zodpovednosť spočíva v tom, aby sme sa snažili o zlepšenie kvality života bez ohrozenia zdravia našich budúcich generácií. Odpoveď na otázku, či sú geneticé úpravy budúcnosťou medicíny alebo skôr spôsobom, ako vyrábať deti na mieru, leží v rukách vedcov, politických autorít a celého spoločenstva.
