Pravda o nahom cisárovi Trumpovi a jeho údajne úžasnej ríši
Kríza okolo Grónska v súčasnosti odhaľuje niektoré z najmarkantnejších problémov v Spojených štátoch. Američania sa začínajú uvedomovať, že ich krajina nie je tak ideálnym miestom pre život, ako sa im doteraz zdalo. S pomocou senátora Bernieho Sandersa sa diskutuje o otázkach, ktoré sú pre Dánov a Grónčanov bežné – ako sú prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným sociálnym právam, ktoré by mali byť samozrejmosťou.
Sanders sa pýtal, či by prípadná okupácia Grónska znamenala aj zlepšenie životných podmienok pre Američanov, pričom poukázal na benefity, ktorými sa Dánsko a Grónsko môžu pýšiť. To jasne kontrastuje s tradičnou rétorikou oboch politických strán v USA, ktoré stále tvrdia, že America is the best country in the world.
Realita však naznačuje iné: prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti je v USA často spojený s vysokými nákladmi. Mladí ľudia zaťažujú svoje životy masívnymi študentskými dlhmi, pričom v starobe zasa bojujú s enormnými nákladmi na zdravotné poistenie.
Príbehy o jednotlivcoch, ktorí majú ťažké zdravotné problémy a sú si nútení hľadať prácu, aby si zaplatili nesmierne drahú zdravotnú starostlivosť, sú v Amerike tristné. Rozprávanie o ženách, ktoré po pôrode musia ísť ihneď späť do práce, alebo o ľuďoch, ktorí dostávajú účty za operácie vo výške desiatok tisíc dolárov, je všetko len vrcholom ľadovca.
Viac než úsilie o politickú reštrukturalizáciu teda americká kríza stavia pred občanov otázku: Kde je spravodlivosť pre bezúhonných obyvateľov? Trúfajú si Američania prosiť o pomoc, ale ich volení zástupcovia sa zdajú byť viac zaujatí vlastnými záujmami než záujmami tých, ktorých zastupujú.
Trumpove vyhlásenia o Grónsku a nátlak na nórskeho premiéra, aby prestal mať povinnosť dodržiavať mier, vyvolali nielen chaos v diplomacii, ale aj značný znepokoj, ktorý začína dosahovať kritické body aj v radoch jeho vlastných republikánov.
Republikánski lídri ako Mike Pence upozorňujú, že Trumpove vyjadrenia o vojenskej invázii nezmyselne stavajú do nebezpečenstva existenciu NATO. Dokonca aj vo vnútri straníckych línií vzniká odpor voči takémuto burácajúcemu prístupu, pričom sa pripravuje legislatíva, ktorá by zabránila prezidentovi v nejakých akčných krokoch voči Grónsku.
Európa, na rozdiel od USA, má odlišný pohľad na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, pričom systémy zabezpečujú bezplatných občanov. Títo občania nedokážu v závislosti od politického systému a vzdelania pripraviť mentálne nekvalifikovaných jednotlivcov na politické funkcie. S týmto život no-hand systemom sa zdá, že USA budú musieť prehodnotiť svoje hodnoty.
Svet je v pohybe, a otázka, ako sa Američania odrazia od tejto krízy, je prítomná aj v kontexte Donaldových výrokov. Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že ide len o politický divadlo, iní považujú Grónsku krízu za ohrozenie základných demokratických hodnôt. Kontroverzné situácie, ako sú dlhoročné americké vojenské základne na európskom kontinente, môžu byť aj predmetom razantných diskusií o tom, či vôbec chceme byť ich súčasťou.
Kým priame zahraničné vzťahy a vojenské dohovory zostávajú v súčasných časoch kľúčovými témami, európske národy majú potenciál zamyslieť sa nad svojou budúcnosťou a definovaním samy seba mimo americkej dominancie. Ako povedal jeden z kritikov: „MAGA! Make America Go Away!“
