Hlas na poslednú chvíľu mení rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Politické vody na Slovensku sú opäť rozbúrené. Poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová kritizovala snahu strany Hlas, ktorá v poslednej chvíli predložila pozmeňujúci návrh k zákonu o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. „Ostáva tam len výmena riaditeľky a zavedenie nového úradu, ktorý však efektívne zbaví súčasné vedenie funkcií,“ varovala Števulová, pričom poukázala na skutočnosť, že tento krok iba prehlbuje neproporcionálnosť navrhnutých zmien.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, predseda strany Hlas, však obhajuje tento návrh ako nevyhnutný krok k zefektívneniu fungovania ochrany oznamovateľov. V pléne vyhlásil, že obyčajní občania, ktorí sa neboja hovoriť o korupcii, musia mať bezpečné prostredie pre ochranu svojej identity. Zároveň však priznal, že starý systém mal svoje nedostatky.
Šokujúce je, že pozmeňujúci návrh predložil poslanec Richard Eliáš, pričom tento zásah nebol avizovaný ani štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská. Jej slová naznačujú, že v diskusii s Európskou komisiou sa objavili nejasnosti, ktoré si vyžadovali dodatočné úpravy, no tieto mali byť implementované bez predchádzajúcej verejnej debaty a legitímnej diskusie.
Právny inštitút a výzvy súvisiace so zrušením úradu
Právny inštitút naďalej upozorňuje na závažné právne problémy, ktoré zrušenie úradu so sebou prináša. Smernica Európskej únie vyžaduje, aby krajiny založili autonómne orgány na ochranu oznamovateľov, no navrhované zmeny tento princíp obchádzajú. Kritici varujú, že právne problémy sa nezmenšili ani po pozmeňujúcom návrhu.
Podľa odborníkov je návrh na zrušenie úradu v ostrom rozpore s právom EÚ, ktorý v podstate umožňuje vláde zasahovať do nezávislosti inštitúcie určené na ochranu oznamovateľov. Zrušením úradu nielen, že hrozí zničenie fungujúcej platformy na ochranu whistleblowerov, ale aj vážne finančné následky pre Slovensko, ktoré môže prísť o prostriedky z Plánu obnovy. Tieto peniaze boli predpokladom na vytvorenie vydareného úradu s vlastnou agendou, ktorá by zabezpečila práva oznamovateľov.
Následky a verejné reakcie
Verejnosť reaguje rozporuplne. Sociálne siete zaplavujú výzvy na protest proti rušeniu úradu, pričom niektorí analytici varujú pred ďalšími závažnými dôsledkami, vrátane ohrozenia slovenských práv a zároveň zlyhania voči záväzkom voči Európskej únii. Ostatné strany, odborníci aj bežní občania sa zhodujú na potrebe zachovania úrad, aby sa chránili informátori pred zneužitím a represáliami.
V tejto krízovej situácii je meškanie legislatívnej podpory pre ochranu oznamovateľov naozaj varovným znamením pre transparentnosť a dôveryhodnosť verejných inštitúcií na Slovensku.
