Keby existovala dnešná AI v roku 1989, komunistický režim by v Československu nepadol
Keby mala ŠtB k dispozícii dnešnú umelú inteligenciu, November ’89 by sa nikdy neudial. Tento radikálny názor prezentoval vedec Vladimír Šucha v nedávnom podcaste PočúvAI. Podľa neho umelá inteligencia dnes disponuje kontrolnými kapacitami, ktoré prevyšujú všetky predchádzajúce nástroje. Kým tajné služby v 80. rokoch dokázali sledovať maximálne tisíce jednotlivcov, moderné technológie umožňujú monitorovať milióny ľudí simultánne.
V dnešnej digitálnej ére, kde každý z nás zanecháva obrovské množstvo dát, by komunistický režim mal k dispozícii presné informácie nielen o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, čo si myslíme. Takýto prehľad by umožnil diskrétne identifikovať a eliminovať disent skôr, než sa stihne efektívne zorganizovať. Šucha poukazuje na Čínu ako na moderný príklad efektívneho využívania technológie na kontrolu obyvateľstva, ktorý sa ukazuje ako úspešný a stabilný.
Prítomnosť AI by navyše viedla k zásadnej manipulácii informačného priestoru. Súčasné sociálne siete sa bránia regulácii tvrdením o ochrane slobody slova, avšak táto sloboda je však len iluzórna, pokiaľ nie sú algoritmy neutrálne. Práve naopak, sú nastavené tak, aby maximalizovali pozornosť používateľov, a to najlepšie dokážu cez toxický obsah a emócie.
Digitálne práva mŕtvych a psychologické pasce
Jednou z najhlbších tém, ktoré AI otvára, je náš vzťah k smrti a proces smútenia. Tradične sme prechádzali obdobím smútenia, no dnes existuje možnosť vytvorenia digitálnych kópií zosnulých, s ktorými môžeme komunikovať. Hoci to môže slúžiť ako psychologická podpora, je tu značné riziko, že pozostalí ostanú uväznení v ilúzii, ktorá im bráni v prijatí smrti.
Nové technológie tiež vyvolávajú otázku digitálneho dedičstva, pričom súčasná legislatíva nedokáže reflektovať práva mŕtvych. Je potrebné určiť, kto má právo na manipuláciu s digitálnou identitou zosnulých a za akých podmienok. Tieto otázky naozaj vyžadujú zákonnú úpravu, aby nedochádzalo k zneužívaniu digitálnych stôp.
Naša identita a nová definícia ľudskosti
Príchod AI nás núti prehodnotiť, čo to znamená byť človekom. Ak umelá inteligencia prekoná našu inteligenciu, čo nám ostane? Je to príležitosť pre cirkvi a duchovné komunity, aby išli naproti renesancii ľudskosti, ktorá bude zdôrazňovať dôležitosť emocionálnej inteligencie, empatie a fyzického spojenia.
Súčasné technológie, ako AI, by mohli byť aj hrozbou pre psychológiu mladých ľudí. Šucha upozorňuje, že ak sa deti vyrastajúce v prostredí, kde všetko ich potvrdzuje, stretnú s realitou, môžu zažiť šok, ktorý povedie k úzkostiam a vyhoreniu.
Tieto hlboké a zamýšľajúce otázky, ktoré vyplývajú z vývoja umelej inteligencie, nás nútia zamyslieť sa nielen nad samotnými technológiami, ale aj nad smerovaním našej civilizácie. Potrebujeme jasne definované legislatívne rámce a etické normy, ktoré ochránia naše práva a poskytnú záruku, že technológie budú slúžiť ľudstvu, a nie naopak.
