Mať čas na bytie
Mať čas, to je stav ducha, ktorý mnohí z nás túžia zažiť. Keď sa človek uvoľní a jednoducho je, zistí, že má každý okamih svoj význam. V lese, obklopený prírodou a rodinou, čas stráca svoju bezprostrednú hodnotu a nadobúda novú, hlbokú dimenziu. Nedokážem si spomenúť, kedy naposledy som sa cítila tak naozaj žiť, bez tlaku, bez hodín a bez zbytočných starostí.
Krehké hodinky z detstva
Moje hodinky, ešte tie staré Primky, sú naťahovacie, symbol niečoho vzácneho. Spočiatku som sa obávala, že sa mi prestanú kaziť, ale v skutočnosti ich zastavenie sa stalo oslobodzujúcim faktom – znamenalo to, že môžem žiť v prítomnosti, bez obáv z neúprosného času. Keď sa však pozriem na ručičky, cítim, že sú len symbolom niečoho väčšieho – mojej schopnosti užiť si každý moment naplno.
Knižné úniky a rodinné okamihy
Hovorím si, že by som mala čítať viac, štrikovať alebo tvoriť. Niekedy sa ale radšej vrhnem do rozprávkového sveta kníh a šetrím ich na dni, keď mám čas si ich užiť. Minulé prázdniny som sa stratila v troch knihách, pričom som si uzurpovala chvíle navôkol, aby som si mohla vychutnávať každý zhon života na pokoji.
Varenie s láskou a sloboda vo voľbe
Kuchyňa našej chaty je srdcom rodinnej súhry. Každý deň som si naplánovala jedlá s plniacim perom, pričom som zisťovala, akú slobodu pocítim, keď nebudem musieť hromadiť všetko. Varím s láskou, experimentujem s chutiami a snažím sa prispôsobiť našej malej chladničke – to ma naučilo dávať si čas na úpravy a náhradné ingrediencie. Aj umývanie riadu sa stáva rituálom, ktorý mi dáva pocit pokoja.
Svetlo a tiene spomienok
Každá návšteva chatky mi pripomína prežité okamihy s rodinou. Tieto chvíle sú našimi pokladmi. Pozerám sa na staré fotografie a cítim, že mám čas sa do nich ponoriť, vnímať ich krásu, chytro si pamätať detaily a smiať sa na chybách, ktoré sme robili. Žila som tu so všetkými dobrými aj horšími chvíľami, súčasne sme tu všetci boli šťastní.
Les ako katedrála pokoja
Načúvam zvukom lesa a chápem, že som v bezpečí. Joshua Shorin-yoku, japonský koncept lesného kúpeľa, mi pomohol porozumieť hladine kortizolu a tomu, ako nás príroda lieči. Počas dvoch desiatich minút zvládam zaplávať do stavu uvoľnenia a pokoja, čo je dar, ktorý sa nedá kúpiť – je to čas strávený vo vzájomnom spojení s okolím.
Mám čas na všetko
Na to, aby som objavila radosť v najjednoduchších činnostiach, od čakania na jašterice po zbieranie čučoriedok. A hoci sa blíži koniec leta a návrat do každodennej rutiny, cítim, že si z tohto leta odnášam niečo trvalé. Čas na bytie, čas na spolupatričnosť, čas na seba samého. Mám čas a už nikdy ho nebudem brať ako samozrejmosť, pretože to, čo si vyžaduje pozornosť, si zaslúži čas.
