Kristína Tormová: Vrátila SOM sa
V stredu, keď oslavujem svoje narodeniny, som sa rozhodla vrátiť k písaniu svojich textov a podeliť sa o svoje pocity a myšlienky. Už sa totiž stalo tradíciou, že s príchodom mojich narodenín sa zamýšľam nad predošlým rokom, bilancujem a snažím sa preniknúť pod povrchový šum vlastného každodenného života. Niekedy je to jednoduché a inokedy sa na mňa natlačia všetky úzkosti a melanchólie starého veku. Pri pomyslení na číslo, ktoré mi ukazuje kalendár, sa pre mňa vlastne celá realita rozplýva a ja strácam prehľad o čase.
O štyri dni sa dožívam štyridsaťštyroch rokov. Je to čas, ktorý ma naučil veľa o vďačnosti a sile prežiť aj v zložitých situáciách. Niekedy večer, keď sa vraciam domov, som prekvapená tým, aké je krásne len byť nažive, cítiť, ako môj pulz bije. Tieto pocity sa vo mne znásobujú, keď si uvedomím, koľko vecí som za posledný rok prežila – stratu zamestnania, frustrácie, no aj malé radosti, ktoré mi pomohli posunúť sa na lepšie miesta.
Existencia takejto zúfalosti ma donútila pozerať sa na seba a na iných s inou perspektívou. Snažila som sa vyhýbať tým, ktorí sa cítia nad ostatnými alebo ktorí sa opierajú o falošné malichernosti. V túto chvíľu som zistila, že hneď ako sa poruší duch vďačnosti, dostanem sa do svätej úzkosti a nešťastia. Príliš veľa zápasov, príliš mnoho sklamaní, nesmiem dopustiť, aby ma to ovládlo.
Pohľad na svet sa teraz pre mňa otvára z inej perspektívy. Vnútri sa usilujem nadobudnúť rovnováhu, hoci je to niekedy ťažké a vyžaduje si to nekonečné úsilie. Prichádzajú náročné dni, ale ak sa sústredíte na krásu okolo seba a na drobnosti, ktoré vás obklopujú, nakoniec sa ukáže, že sú to práve tieto chvíle, ktoré predurčujú vašu psychickú pohodu. Niekedy je to pohľad na les, zvlášť v okamihu, keď jazdím vlakom okolo Žiliny. Keď vidím zeleň, jeho odvahu a silu, chápem, že nie je nič cennejšie ako schopnosť byť prítomná a cítiť to všetko.
Aj keď mi život často servíruje nečakané výzvy, teraz viem, že si mám na čo spomenúť – na maličkosti a pozitíva, ktoré sa objavujú nielen na povrchu, ale aj medzi riadkami každodenných situácií. Ja sa vraciam, som späť a oslavujem každý deň, nielen po narodeninách. Spoznávam, že o čo viac sa hýčkať vďačnosťou, o to viac sa mi darí vidieť krásu vo všetkom, čo robím.
Moje nadchádzajúce narodeninové oslavy budú skromné, no naplnené láskou a priateľstvom. Dúfam v menšie stretnutie, zato však s hlbokými a pravými spojeniami. Chcem sa občas zastaviť a pozerať na tých, ktorí ma podržali vo ťažkých časoch. A ak niekedy spadnem do smútenia, viem, že to nie je koniec. Preto je pre mňa tento rok výnimočný. Oslavujem návrat samých seba do života so všetkým, čo so sebou prináša.
Ak ma teda uvidíte niekde vonku, ako sa usmievam a možno aj trochu plačem, nebojte sa o mňa. Len sa vraciam k pokoju a kráse momentu, k tomu, čo naozaj znamenám. Som vďačná za svoj ďalší rok a len si opakujem, že pre mňa je dôležité, aké malé aj veľké prijatia mi život ponúka. Tak sa osmeľujem a želám si, aby som mohla žiť život, ktorý bude plný vďačnosti.
