Prokremeľský blok v Európskom parlamente: Vysoká pozícia slovenských europoslancov
Najnovšia analýza od EUobservera a Novaja Gazeta Europe objasňuje alarmujúcu situáciu v Európskom parlamente, kde slovenskí europoslanci figuruje medzi najčastejšími podporovateľmi ruských pozícií. Po voľbách v roku 2024 sa v parlamente vytvoril silný blok, ktorý otvorene stojí na strane Kremľa, pričom mnoho z týchto politických postojov a hlasovaní ide priamo proti väčšinovej línii a oficiálnym zahraničným politikám ich vlastných krajín.
V rebríčku 21 najväčších prokremeľských poslancov vykazujú dvaja najvýraznejší zástupcovia slovenského Hnutia Republika, Milan Mazurek a Milan Uhrík, ktorý sa pýšia pozoruhodným počtom 16 hlasovaní proti rezolúciám odsudzujúcim Rusko. S nimi sa v prvej desiatke objavujú aj ďalší traja poslanci Smeru, ktorí otvorene obhajujú naratívy podporujúce Moskvu.
Vyjadrenia slovenských europoslancov
Milan Uhrík sa vo svojej reakcii pre Aktuality vyjadril, že je na svoje hlasovania hrdý a vyzdvihol, že jeho rozhodovanie nie je na podporu ani Ruska, ani Ukrajiny, ale za záujmy Slovenska a udržanie pokoja v Európe. Práve tento prístup a opakované odmietanie rezolúcií, ktoré jednoznačne odsudzujú ruskú agresiu a humanitárne zločiny, akoby sa stali základom politickej orientácie strany Republiky a tiež Smeru.
Portál Aktuality oslovil všetkých slovenských europoslancov, avšak hlasovali iba Uhrík a Monika Beňová zo Smeru, pričom reakcia ostatných bola nulová. Opakované hlasovania proti uzneseniam, ktoré by mohli prispieť k podpoře Ukrajiny, naznačuje, že postoj týchto politikov je zosúladený s prokremeľskou agendou, a to aj keď ide o čisté humanitárne opatrenia.
Politická dynamika Smeru v Európskom parlamente
Podľa analýzy, Smer-SD sa prakticky vzdialil od svojich pôvodných ľavicových hodnôt. Strana neustále hlasuje v spolupráci s radikálnou pravicou a nacionalistami, čo bolo nedávno potvrdené ich vylúčením zo Strany európskych socialistov. Politologička Zsuzsanna Végh vo svojich komentároch zdôrazňuje posun Smeru k krajnej pravici, najmä v otázkach migrácie a kultúrneho konzervativizmu.
V rebríčku najvernejších a prokremeľských poslancov sa Smer a Republika ocitajú po boku nacionalistických strán a populistov, čo naznačuje, že radikalizácia ich politických postojov a prepojenie na ruské záujmy sú stále viac evidentné. Smer svojou agendou pôsobí ako silný faktor v rámci europarlamentu, pričom ich zdržania a odmietania rezolúcií sú jasným signálom dodávajúcej váhu prokremeľským naratívam v EÚ.
Záver
Vytvorený prokremeľský zoskupenie v Európskom parlamente a posuny slovenských europoslancov naznačujú hlboké korene krízových postojov voči Rusku. Zároveň to vystavuje otázku legitimity a hodnotového zaradenia týchto poslancov v kontexte európskej politiky, kde sa očakáva dodržiavanie demokratických zásad a podpory medzinárodných práv. Je nevyhnutné, aby sa občania a odborníci na politiku zaoberali týmito zmenami, ktoré ohrozujú solidaritu a základné princípy spolupráce v rámci európskych inštitúcií.
