Obchodná bilancia EÚ sa prepadla do deficitu, za rok sa zmenila o vyše 120 miliárd eur
Európska únia longhodobo patrila medzi najväčších čistých exportérov sveta – do zahraničia vyvážala výrazne viac tovaru, než z neho dovážala. Táto rovnováha sa však podľa predbežných augustových údajov európskeho štatistického úradu Eurostat obrátila. Celá Únia vrátane eurozóny sa v obchodovaní s krajinami mimo EÚ ocitla v deficite a v červených číslach je už od začiatku roka.
Obchodná bilancia pritom funguje na jednoduchej logike: kto predá viac, dosahuje prebytok, kto viac nakúpi, upadá do deficitu. Ešte vlani sa Únia v rovnakom období tešila z výrazných prebytkov, dnes peniaze z Európy odtekajú. Do bilancie sa nezapočítava obchod medzi členskými štátmi navzájom, ide výlučne o obchod s tretími krajinami.
August priniesol deficit v eurozóne aj v celej Únii
Eurozóna, do ktorej patrí aj Slovensko, mala v auguste deficit 16,1 miliardy eur. V júli pritom vykázala prebytok 10,7 miliardy eur. Širšia Európska únia všetkých 27 krajín skončila v auguste v mínuse 25,2 miliardy eur, zatiaľ čo v júli mala prebytok 4,0 miliardy eur.
Hlavným dôvodom je, že dovoz rastie rýchlejšie ako vývoz. V porovnaní s augustom 2025 vzrástol vývoz EÚ do sveta o 9,4 percenta, dovoz však o 18,2 percenta. Jeden slabší mesiac by sám o sebe nemusel nič znamenať, no od januára do augusta má Únia deficit 46,1 miliardy eur, kým za rovnaké obdobie vlani mala prebytok 76,4 miliardy eur. Rozdiel tak presahuje 120 miliárd eur. Eurozóna je od januára v malom mínuse 5,4 miliardy eur, vlani mala prebytok 90,9 miliardy eur.
Najväčšiu zmenu priniesli stroje a vozidlá
Najvýraznejší obrat nastal v kategórii strojov a vozidiel, ktorá zahŕňa aj elektroniku, počítače a telekomunikačnú techniku. Ide zároveň o najväčšiu vývoznú položku Únie – do sveta z nej vyviezla tovar za 77,3 miliardy eur, teda zhruba 38 percent všetkého vývozu.
V auguste 2025 mala EÚ v tejto kategórii prebytok 7,3 miliardy eur, v auguste 2026 už deficit 2,5 miliardy eur. Vývoz pritom neklesol, vzrástol o 7,7 percenta. Dovoz však stúpol o 23,8 percenta na 79,8 miliardy eur. Únia teda nepredáva menej, kupuje však výrazne viac.
Deficit v energiách sa prehĺbil
Druhou veľkou zmenou sú energie, ktoré Európa väčšinou dováža. Deficit v tejto oblasti mala Únia aj vlani, za rok sa však zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur. Dovoz energií vzrástol o 31,2 percenta na 44,9 miliardy eur.
Údaje sú v eurách, nie v tonách či litroch, preto z nich nemožno určiť, či Únia energií kúpila viac, alebo len zdraželi.
Analytici spomínajú dve vysvetlenia
Eurostat v správe príčiny neuvádza. Analytici opakovane ponúkajú dve vysvetlenia. Prvým sú drahšie energie – ceny ropy a plynu stúpli pre vojnu na Blízkom východe. Spotrebiteľské ceny energií v eurozóne medziročne vzrástli v auguste o 14,3 percenta a v septembri o 18,8 percenta. Novú vlnu inflácie v Európe spájajú viaceré zdroje práve s vývojom na Blízkom východe.
Druhým faktorom je Čína. Deficit EÚ s Čínou rastie rekordným tempom, približne 1,15 miliardy dolárov denne. Čínske továrne vyrábajú viac, než dokáže pohltiť domáci trh, a tovar často smeruje do Európy za nižšie ceny než od európskych firiem. Nemecko napríklad nakupuje z Číny viac špičkových strojov, než tam predáva, čo bolo dlhé roky naopak.
Obrat vidno aj na autách
Európske združenie výrobcov áut ACEA uvádza, že dovoz áut do EÚ v prvom polroku 2026 vzrástol o 15,6 percenta na 40,7 miliardy eur, kým vývoz klesol o 12 percent na 69,4 miliardy eur. Počet áut dovezených z Číny stúpol o 52,8 percenta na viac než 708-tisíc.
Brusel začína situáciu riešiť. Európska komisia preveruje, či v odvetviach vrátane strojov a chemikálií nenastal náhly nárast dovozu. Ak by sa to potvrdilo, mohla by zaviesť kvóty. Na tento postup tlačí aj Nemecko.
