Na Slovensku je genocída kultúry, je to vzbura priemerných a podpriemerných, hovorí herec Štefan Skrúcaný
Štefan Skrúcaný, známy slovenský herec, sa vo svojom nedávnom rozhovore ostro vyjadril k aktuálnemu stavu slovenskej kultúry a spoločnosti. Konštatoval, že na Slovensku prebieha „genocída kultúry”, opisujúc súčasnú situáciu ako vzburu tých, ktorí sa dlhodobo necítili byť súčasťou kultúrneho diskurzu.
V 90. rokoch patril k najvýraznejším osobnostiam politickej satiry, kde so svojím kolegom Mirom Nogom a ďalšími talentovanými umelcami, ako Jaro Filip a Stan Radič, pomáhali spoločnosti prekonávať ťažké časy. Dnes sa však nebojí povedať, že sa história opakuje a mnoho problémov, ktoré kedysi riešili, sú opäť prítomné.
Škrúcaný kritizuje nielen politikov, ale aj svojich kolegov, ktorí sa podľa neho zdráhajú vyjadriť k politickej situácii, a naznačuje, že mlčanie súčasných umelcov prispieva k stagnácii kultúrneho diskurzu. Vyjadruje presvedčenie, že satira je potrebná, a aj keď množstvo priestorov na jej prezentovanie sa zúžilo, ľudia by mali byť otvorení humoru a nadhľadu.
I keď poukazuje na nedostatok kvalitnej satiry v médiách, sám sa snaží oživiť spoločenskú diskusiu. Uvádza, že dnes sa politická satira zamieňa s politikou, a mnohé politické situácie vyžadujú humoristický pohľad, aby sa zhodnotili a sledovali širšie súvislosti. „Politika nám prerástla do satiry, takže je to zložitejšie,” poznamenal.
Podľa neho, anonymita sociálnych sietí prináša aj nevhodnú agresivitu, a táto kombinácia si vyžaduje, aby sa verejné postavy, ako sú umelci, vyjadrovali k situáciám, ktoré môžu ovplyvniť celú spoločnosť. Príkladom je aj vojna na Ukrajine, ktorú označuje za konflikt, v ktorom je Rusko agresor a Ukrajina obeť.
Zaujímavým aspektom jeho rozprávania je aj spôsob, akým prežíva svoju vlastnú kariéru. Škrúcaný naznačuje, že je otvorený novým výzvam a plánuje sa vrátiť na scénu nielen so spoluprácou so starými kolegami, ale aj s mladšími talentmi, aby sa snažil získať späť radosť a energiu, ktorú prináša spolupatričnosť a humor.
Predvolebné obdobie v jeho očiach nepredstavuje len politické zmeny, ale taktiež kultúrne výzvy, v rámci ktorých sa snaží budovať povedomie o dôležitosti kultúry a umenia ako súčasť slobody výrazu. Skrúcaný varuje, že pre slovenskú kultúru je kľúčové udržať si vlastnú identitu a zabránit demokracii, aby sa premienila na nástroj priemernej časti spoločnosti, ktorá sa snaží umlčať jedinečné hlasy.
Je zrejmé, že Skrúcaný neváha predniesť kritiku voči aktérom kultúrneho života, ale tiež sa zamýšľa nad vlastným postavením a spôsobmi,, ktorými môže prispieť k pozitívnemu zmeneniu v slovenskom kultúrnom diskurze. „Kto chce, ten sa vyjadruje, a my ako umelci máme zodpovednosť túto potrebu kultivovať,” dodáva na záver.
