Prieskum: Väčšina voličov Smeru a Hlasu si želá koalíciu s Republikou
Politická situácia pred blížiacimi sa voľbami naznačuje, že povolebné spojenie Smeru, Hlasu a Republiky je prakticky hotovou záležitosťou. Kým o predvolebnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje, priaznivci spomínaných troch strán sú už podľa dostupných informácií rozhodnutí a želajú si práve takúto vládu.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je takýchto ľudí o dva percentuálne body menej a 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu stokrát nebezpečnejšie ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru. Smer a Republika majú k sebe hodnotovo blízko a Fico svojim slovám zrejme naozaj verí. Progresívne Slovensko je nebezpečné pre jeho ambície byť piatykrát premiérom a najmä pre jeho systém bŕzd a protiváh proti právnemu štátu, ktorý tu od roku 2023 buduje. Republika mu ten systém pomôže udržať a zveľadiť.
Napriek ostrým vyhláseniam predsedu Republiky Milana Uhríka na adresu Smeru z poslednej doby, keď vyhlásil, že Smeru sa nedá veriť a že Republika je hrdá strana, nie ich podržtaška, prekážka spoločnej koalície na celoštátnej úrovni to nebude. Uhrík takto kritizoval, že Smer namiesto spolupráce s Republikou na komunálnej a regionálnej úrovni proti nej stavia svojich silných kandidátov. Príkladom je Prešovský kraj, kde Smer nepodporil Milana Mazureka, ale postavil vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú.
Zdržanlivosť Smeru k spájaniu s Republikou má logiku. Hnutie v prieskumoch rastie, do veľkej miery práve na úkor Smeru a dobrý výsledok v týchto voľbách mu môže pomôcť ešte viac. Ak by sa Smer vzdal svojich kandidátov, legitimizoval by Republiku ako silného hráča. Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že Republika zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa aktuálneho modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebný potenciál ako Smer.
V tejto situácii by kritika akéhokoľvek spájania sa na opačnej strane spektra mohla vyznieť ako zaslepené ignorovanie reality v mene nedosiahnuteľných ideálov. Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše. Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku.
Progresívne Slovensko, ktoré sa u nás stalo takmer synonymom liberalizmu, je pre stranu, ktorú jej predseda Jaroslav Naď označil za konzervatívnu pravicovú, najmenej prirodzeným partnerom z celej opozície. Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Naďov plán získať toľko kresiel, aby si Demokrati mohli po voľbách založiť samostatný poslanecký klub, je na jednej strane férový, pretože voliči potenciálnej volebnej koalície dopredu presne vedia, za čo hlasujú. Na druhej strane to môže byť pre niektorých z nich problematické. Nielenže budú nútení časť svojho hlasu odovzdať strane, s ktorej hodnotami sa nestotožňujú, ale zároveň budú vedieť, že tá strana sa po voľbách osamostatní a klub PS na ňu nebude mať dosah.
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde. Pre mnohých voličov Progresívneho Slovenska bude mrzuté, že vďaka ich hlasu sa do parlamentu dostane strana, ktorá odmieta niektoré liberálne piliere programu progresívcov. To, na čom sa Demokrati s PS zhodnú, napríklad dôležitosť právneho štátu či ukotvenie Slovenska na Západe, sú však zároveň predpoklady toho, aby sa dali presadzovať aspoň nejaké liberálne politiky.
Demokrati sa k liberálnej demokracii výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta. V tejto situácii sa voľby 2027 dajú aj vďaka prieskumom čítať pomerne jasne. Hlas pre Smer a Hlas bude zároveň hlasom pre vládu s Republikou. V najbližších voľbách nepôjde len o porážku Smeru, ale aj o šancu spomaliť premenu krajnej pravice na rešpektovanú politickú silu. Alebo naopak. Spojenie Smeru a Republiky dnes už pôsobí prirodzenejšie než spojenie Demokratov a Progresívneho Slovenska.
