Veroni Gyenge: Hlas menšiny v menšine a jej boj za identitu
Veroni Gyenge, známa slamerka a aktivistka, sa vo svojom nedávnom rozhovore otvorene podelila o svojich pocitoch týkajúcich sa identity, bezpečnosti a postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Vo svojich výpovediach kritizuje dominantný naratív, ktorý marginalizuje jej komunitu. Rozpráva o skúsenostiach, ktoré zažila v súvislosti so svojou maďarskou identitou, a o tom, aké dôsledky má súčasná politická situácia na jej život.
Strach a otročina identít
Gyenge priznáva, že rozhodovanie o tom, ako a kedy hovorí svojím rodným jazykom, je pre ňu plné obáv. „Keď som telefonovala po maďarsky, musela som sa pozerať okolo seba, či ma niekto nepočúva,“ vyjadruje znepokojenie o svojom bezpečí. Situácie, ktoré zažíva na verejnosti, ukazujú na hlboké pozostatky predpojatosti a predsudkov. „Maďari na Slovensku majú pocit, že sú druhoradí občania, a táto situácia je umocnená aj queer menšinou, ktorá patrí do tohto zložitá pôdorysa,“ dodáva.
Politické sklamanie a nesúlad
Gyenge otvorene kritizuje slovenských politikov, ako sú Ľudovít Ódor a Michal Šimečka, za ich nedostatočné zastupovanie maďarskej komunity. Upozorňuje na to, že popri živote vo dvojakej identite čelí aj priamemu vylúčeniu a odmietaniu. Jej frustrácia prehlbuje skutočnosť, že sa aj v liberálnych kruhoch objavujú predsudky voči jej vlastnej identite, čo znamená, že „ani naša skúsenosť nie je chápaná“.
Benešove dekréty – neuzavretá trauma
V debate sa Gyenge zaoberá aj Benešovými dekrétmi, ktoré majú trvalý dopad na vnímanie a status Maďarov na Slovensku. „Tieto dekréty sú osobnou traumou pre našu komunitu, a dodnes ovplyvňujú naše vzťahy a pocit bezpečia,” hovorí o historických nevyriešených krivdách. Každý maďarský Slovák nesie túto traumu vo svojich šľachách. Príbehy, ktoré si pamätáme, vytvárajú strach a nedôveru, a to nielen voči majoritnej spoločnosti, ale aj vo vzťahu k sebe samým.
Odchod versus boj o zmenu
Gyenge nepriamo naznačuje, že mnohí talentovaní ľudia odchádzajú zo Slovenska, aby unikli tlaku, ktorý na nich v domovskej krajine spočíva. „Ja sama uvažujem o odchode, ale nie je to jednoduché rozhodovanie,“ podotýka. Predpokladá, že keby jediným riešením bola emigrácia, urobila by to, ale zakořenila v hodnotách, umení a vzťahoch, ktoré ju tu viažu. “Nehovorím, že sa vzdávam boja. Záleží mi na tom, aby sme tu boli viditeľní,” dodáva na podporu jej odhodlania pokračovať v boji za maďarský hlas v slovenskej politickej scéne.
Felvidék: Kultúrna identita bez revizionizmu
Podľa Gyenge je termín „Felvidék“ pre ňu dôležitý, pretože predstavuje kultúrnu identitu, nie územný požiadavok. Upozorňuje na to, že toto slovo by malo zostať láskyplným označením maďarskej kultúry na Slovensku, nie výzvou k revizionizmu, ktorý sa bráni zo strany Slovákov. “Je potrebné viesť otvorené diskusie o našich významoch a názoroch, inak nás nedorozumenie a neinformovanosť budú naďalej oddeľovať,” uzatvára Gyenge túto tému.
Neustály boj za nádeje a porozumenie
Veroni Gyenge svojou otvorenosťou a odvahu reprezentuje silu maďarskej komunity na Slovensku. Nejde len o identitu či politické požiadavky, ale o fundamentálny pocit zamestnanosti a šťastia v rámci rôznorodej spoločnosti. Skrze aktivizmus a umenie sa snaží preraziť predsudky a predpoklady, ktoré ju doteraz obklopovali, a dosiahnuť, aby bolo jej pociťovanie a chápanie kultúrneho dedičstva prijímané s úctou a hodnotou.
