Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže
Ela Klementová prevzala po smrti svojho otca Jozefa Klementa koordináciu podujatia Nezabudnutí susedia, ktoré sa rozšírilo do desiatok slovenských miest. V rozhovore hovorí o obnove zvolenského židovského cintorína, prejavoch antisemitizmu v 90. rokoch aj o konflikte v Gaze.
Jozef Klement začal v 90. rokoch zachraňovať židovský cintorín vo Zvolene a neskôr prišiel s myšlienkou každoročnej spomienky na obete holokaustu. Cintorín bol v tom čase opusteným a zanedbaným miestom, chýbala mu celá jedna stena a miestni ho využívali ako skládku. Na časti cintorína sa začala budovať autobusová stanica. Klement zorganizoval prvé brigády, pri ktorých sa povynášalo sedem kontajnerov odpadu.
Pomoc prišla zo zahraničia vďaka Alice Gingold z USA, ktorá prišla na Slovensko v mene Amerických mierových zborov. Zmobilizovala svoju židovskú komunitu a posielala dary na záchranu cintorína. Pribudla tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu.
Nezabudnutých susedov si Slováci pripomínajú 9. septembra, ktorý je Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Je tiež dňom prijatia Židovského kódexu v roku 1941. Ten zbavil slovenské židovské obyvateľstvo jeho ľudských a občianskych práv.
Klementová spomína na útoky na rodinnú firmu na konci 90. rokov, keď nacionalizmus chytil druhý dych. Firma mala opakovane rozbitý výklad, na budove sa objavili nápisy Heil Hitler, 88, hákové kríže a vyhrážky. Ako školáčka zažívala skupinky skínov, ktorí na ňu a sestru vykrikovali „Juden raus!”.
Prípad zaujal médiá, matka odhovárala otca, aby neupozorňoval na seba, no neustúpil. Páchateľov, trojicu neonacistov, napokon potrestali a útoky utíchli.
Klementová vníma nárast antisemitizmu v európskom a globálnom priestore. Po zvolení Mariana Kotlebu za župana v roku 2013 jej matka hovorila, že by sa mali pripraviť, aby neskončili ako predkovia, ktorí si mysleli, že sa nič nemôže stať. Podľa Klementovej sa z nenávistných naratívov stal akceptovaný hlavný prúd.
K situácii v Gaze hovorí, že to, čo sa deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty. Konflikt má podľa nej zložité korene, no vidí neproporcionalitu v použití sily zo strany Izraela. Dodáva, že mnohí ľudia sa boja byť kritickí voči štátu Izrael, pretože sa obávajú obvinenia z antisemitizmu.
Podujatie Nezabudnutí susedia organizuje nezávisle od židovskej náboženskej obce aj od izraelskej ambasády. V minulosti v materiáloch uvádzali logo ambasády, ktorá poskytovala zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. Zástupcov ambasády už na podujatie nepozývajú.
Klementová považuje za nebezpečné, že naratívy okrajových extrémistov sa stali rétorikou stredného prúdu politiky a nenávistné prejavy voči menšinám sú legitimizované. Pred budúcimi parlamentnými voľbami má obavy.