Politológ Štefančík: V slovenskej politike vidím rovnaké stratégie ako u nacistov
„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o význame tretieho sektora hovorí politológ Radoslav Štefančík.
Jún 1992. Krátko pred voľbami. Václav Havel varoval pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Jeho varovanie, ktoré má 34 rokov, našlo úrodnú pôdu. Na Slovensku dnes vládne koalícia s najtesnejšou väčšinou v čase, keď sa má prijímať rozpočet. Poistkou má byť uvoľnenie pravidiel pre prípadné rozpočtové provizórium. Po trestných kódexoch či likvidácii verejnoprávnych médií ide o ďalšie ohýbanie pravidiel.
Odkaz Václava Havla a pasivita občanov
Štefančík spomína, ako ho politika zaujímala už pred rokom 1989. „Ako malý chlapec som u starých rodičov ležal na gauči a pozeral televízne správy, ktoré sa začínali o pol ôsmej a dokopy nič nepovedali. Zrazu som zistil, že ma spravodajstvo baví a skutočne ma to zaujíma,“ hovorí.
Politici podľa neho dnes získavajú voličov vyvolávaním negatívnych emócií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach. „Václav Havel netušil, že raz budú existovať sociálne siete, na ktorých sa bude klamstvo a nenávisť šíriť tak rýchlo ako dnes,“ dodáva.
Strach z nepriateľa ako nástroj moci
Politológ pripomína historické skúsenosti z Nemecka 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou. „Ak sa pozriete na slovník a komunikačné stratégie nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov, nájdete tam absolútnu zhodu: vyvolať strach pred nepriateľom. A ak neexistuje, tak si ho vyrobiť a na základe toho získavať moc,“ tvrdí.
Podľa Štefančíka je nebezpečné, ak Slovensko považuje za vzor štát, ktorý vedie agresívnu vojnu proti susedovi. „Zatiaľ čo napríklad Poľsko nemalo problém odstrihnúť sa od závislosti od ruských energetických surovín, my stále snívame o lacnej ruskej rope a plyne,“ konštatuje.
Tretí sektor ako srdce demokracie
Štefančík zdôrazňuje význam mimovládnych organizácií. „Občania nemusia byť súčasťou spravovania štátu len tým, že idú raz za štyri roky voliť. Môžu sa angažovať cez tretí sektor,“ uvádza s tým, že súčasná vládna koalícia označila mimovládne organizácie za svojich hlavných nepriateľov.
„Mimovládne organizácie sú srdcom demokracie. Ak ľuďom vezmete možnosť spájať sa a riešiť problémy zdola, je to priamy zásah do srdca demokracie,“ dodáva.
Ohýbanie pravidiel a rozpočtové provizórium
Vládna koalícia má v parlamente najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov a čaká ju hlasovanie o štátnom rozpočte. Predložila návrh na zmenu pravidiel rozpočtového provizória. „Predseda vlády a koalícia sú zneistení, keďže nevedia, ako sa zachovajú nezaradení či odbojní poslanci. Chcú sa poistiť,“ myslí si politológ.
Opozícia varuje, že zvoľnením pravidiel pri rozpočtovom provizóriu si vláda vytvára priestor na nekontrolované míňanie pred voľbami. „Volebný rok 2027 bude bez konsolidácie. Stav verejných financií tak bude rovnako katastrofálny ako na začiatku,“ uzatvára Štefančík.
Politika postavená na emóciách a absencia sebareflexie
Podľa Štefančíka je Slovensko silne polarizovaná krajina. „Časť voličov už nedokáže vyhodnotiť správanie politikov racionálne. U nás sa politika robí na emóciách, nie na faktoch,“ hovorí.
Alternatíva podľa neho existuje v podobe prozápadných síl. „Otázne však je, do akej miery je táto alternatíva schopná dlhodobo a stabilne spravovať štát bez toho, aby sa rozpadla na vnútorných sporoch,“ dodáva.
Na záver cituje vojnového reportéra Tomáša Forróa, ktorý apeloval, že ak chceme prežiť, musíme oživiť komunity. „Zodpovednosť za res publica sa nezačína a nekončí pri volebnej urne raz za štyri roky. Je to neustála občianska aktivita,“ uzatvára Štefančík.
