Ekonomická katastrofa na obzore
Slovensko sa nachádza na rozhraní medzi krachom a opätovným oživením, avšak súčasný drahý systém daní a odvodov vystavuje krajinu hrozbe predĺženia krízového obdobia. Tieto problematické ekonomické rozhodnutia už teraz odradzujú investorov, ktorí sa obávajú nepriaznivého prostredia. Načo sa ešte čudovať, keď priamo zahraničné investície dosahujú iba skromných 1,5% HDP, zatiaľ čo konkurenti z Česka, Maďarska a Poľska sú takmer trojnásobne úspešnejší?
Naša krajina sa stáva montovňou
Prechod od „montovne“ k „mozgovni“ je v týchto podmienkach takmer utópiou. Firmy, ktoré by mohli ponúknuť hodnotnejšie pracovné miesta, sú nútené vyhľadávať lacnejšie pracovné sily, zatiaľ čo slovenskí zamestnanci sa stávajú drahšími a menej konkurencieschopnými v porovnaní s kolegami v západnej Európe.
Konzolidácia alebo harakiri?
Konsolidačné opatrenia sú samozrejme nevyhnutné, ale ich podoba naznačuje, že vláda sa hrá s ohňom. Zvyšovanie daňového zaťaženia môže nahnať občanov do štrajkových akcií a masových protestov, čo by mohlo vyústiť do sociálnej a ekonomickej destabilizácie. Na čo to však všetko vedie? Občania sú už teraz unavení a frustrovaní z megaprojektov, ktoré sa javia ako neudržateľné.
Odchod firiem do zahraničia?
Ak sa situácia nezlepší, hrozí reálny odchod viacerých firiem do zahraničia, kde sú podmienky pre podnikanie výrazne priaznivejšie. Tento trend môže viesť k ďalšej recesii, pričom nielen zahraničné spoločnosti, ale aj slovenské stredné podniky sú nútené zvážiť svoje možnosti. Ak vláda naďalej zostane rezistentná voči zmenám, mohla by skončiť s prázdnymi kasami a porazenými občanmi.
Kde sú peniaze?
Zamestnanci sa stále pýtajú: „Kde sú peniaze?“ Boj s vysokými nákladmi na zamestnanie sa zdá byť na nekonečnom kolotoči zdražovania a nedostatku investícií. Firmy začínajú mať pocit, že investovať do Slovenska sa jednoducho neoplatí, čo je pre krajinu fatálne.
Budúcnosť Slovenska visí na vlásku
Pokračujúca politika zameraná na zvyšovanie daní a odvodov by mohla mať dlhodobé následky, ktoré si nikto z predstaviteľov nemôže dovoliť ignorovať. Ak sa nestačíme postaviť na nohy a začať zabezpečovať zdravé a udržateľné podmienky pre podnikanie, naše ambície rozvinúť sa ako krajina zostanú len prázdnymi sľubmi. Je tu vonku hladná generácia, ktorá si zaslúži dôstojný život a nádejne hľadá lepšie zajtrajšky.