Prečo Európska komisia tlačí na Tomáša Tarabu, aby chránil životné prostredie?
Dnes sa nachádzame na bode, kde je potrebné klásť otázky o efektívnosti práce ministra životného prostredia, Tomáša Tarabu. Od jeho nástupu na ministerský post na jeseň 2023, sa očakávalo, že sa postaví čelom k hromadiacim sa problémom v odpadovom hospodárstve, ktoré sa nahromadili za roky nečinnosti. V súčasnosti je jún 2026 a mnohí sa pýtajú, aký pokrok sa podarilo dosiahnuť, keď sú pred nami iba dva a pol roka do volieb. Bohužiaľ, odpoveď je sklamaním – takmer žiadny. Množstvo nedosiahnutých cieľov a opomenutých príležitostí jasne ukazuje, že minister mal viac času tráviť efektívnou prácou než natáčaním podcastov, ktoré zjavne neprinášajú žiadne opatrenia na zlepšenie situácie.
Odloženie mechanicko-biologickej úpravy odpadu
Jedným z najväčších zlyhaní Tomáša Tarabu je posun implementácie povinnosti mechanicko-biologickej úpravy odpadu na rok 2027, čo sa stalo na základe legislatívnych zasahovaní jeho koaličných partnerov. Tento krok nie je iba odkladom, ale skôr mocenským zásahom, ktorý len prehlbuje existujúce problémy s odpadmi. V súčasnosti Slovensko skládkovalo 38% komunálneho odpadu, pričom cieľ EÚ predpokladá maximálne 10% do roku 2035. Rozdiel medzi týmto cieľom a súčasnosťou je ozaj desivý a čas na nápravu sa kráti.
Zvýšiť tlak na skládkovanie
Taraba sa mal postarať o zvýšenie ekonomického tlaku na skládkovanie, avšak nedokázal navrhnúť ani zvýšenie poplatkov za skládkovanie, čo by motivovalo občanov a obce hľadať alternatívy, ako je prevencia, triedenie alebo recyklácia odpadu. Namiesto toho len zopakoval dotačné výzvy, ktoré sa pripravovali už v roku 2019, čím znemožnil obciam získať potrebné prostriedky na zvyšovanie miery triedenia.
Podpora funkčného triedenia textilu
Od januára 2025 majú obce povinnosť zabezpečiť triedený zber textilu, avšak ministerstvo pod vedením Tarabu nezaviedlo efektívny systém financovania, pričom náklady prenieslo na samosprávy. To vedie k situácii, kde samosprávy musia improvizovať a mnohé z nich figurujú do novej povinnosti bez záruk, že vyzbieraný textil bude spracovaný správne.
Odmietnutie rešpektovať európske ciele
Európska komisia nebude hodnotiť Tarabu podľa počtu podcasterov, ale podľa toho, akú mieru recyklácie a akú skládkovú bilanciu krajina dosiahla. Slovensko v súčasnosti zaostáva v plnení týchto záväzkov a hrozí mu, že za nesplnenie povinností dostane žaloby s pokutami v miliónoch eur. Taraba sa ocitol v situácii, kde mala byť ministerská práca komplexná a orientovaná na zlepšovanie, ale realita je ďaleko od ideálu.
Záver: Je potrebné zmeny
V konečnom dôsledku sa musíme pýtať, prečo musí Európska komisia zasahovať a nútiť ministerstvo životného prostredia chrániť životné prostredie pod hrozbami súdov a pokút. Očakáva sa, že ministerstvo bude aktívne presadzovať a vytvárať podmienky pre ochranu životného prostredia, nie len reagovať na kritiku a hrozby. S narastajúcim časom a bez zjavného pokroku, je zrejmé, že potreba zmien je naliehavá a minister Taraba by mal začať konať skutočne na ochranu životného prostredia.
