Ruská Propaganda Na Slovensku: Záhadné Úspechy a Nové Taktiky
Ruská propaganda neustále nachádza cestu, ako sa predrať do slovenskej verejnosti, aj keď jej oficiálne kanály boli zablokované. Odborníčka Katarína Klingová z GLOBSECu uvádza, že ruské médiá sa nielen prispôsobili, ale aj pretransformovali. Politici v niektorých krajinách dokonca využívajú dezinformačné médiá na oslovenie voličov, čím legitimizujú ich obsah a destabilizujú politiku EÚ.
Podľa najnovšej správy z Institute for Strategic Dialogue (ISD) sú stále aktívne weby, ktoré boli sankcionované. Ruské médiá a ich klony spolupracujú s lokálnymi aktérmi na vytváraní obsahu, ktorý zahŕňa manipulácie a dezinformácie. Tento systém využíva takzvané „pranie informácií”, kde správy z ruských médií sú preberané „nezávislými” lokálnymi portálmi, čo zvyšuje ich dôveryhodnosť.
Prečo sa Ruská Propaganda Usadila Na Slovensku?
Klingová tvrdí, že Rusko si vytvorilo sofistikovanú sieť propagandy, ktorá zahŕňa nielen vlastné médiá, ale aj lokálnych influencerov, ktorí šíria manipulatívne naratívy. Táto sieť sa znova objavuje na platformách ako Telegram, kde 20 % obsahu má pôvod v ruskojazyčných zdrojoch, ktoré sú väčšinou ruskou propagandou. Na Slovensku z rastúceho počtu proruských stránok – viac ako 350 – sú takmer všetky šíriace dezinformácie.
Hoci Slovensko pokúsilo o legislatívne zastavenie šírenia dezinformácií prípravou dočasných blokád internetových stránok, efekt týchto opatrení bol minimálny. Skončil sa po uplynutí povolenia, a tak sú dnes všetky predtým zablokované weby opäť dostupné. Týmto spôsobom sa potvrdzuje, že legislatívne zásahy nepostačujú a vyžaduje sa aktívna ochrana pred dezinformáciami.
Vplyv Politických Aktérov na Proruské Narácie
Problém sa prehlbuje aj tým, že mnohí slovenskí politici kladú základy pre šírenie proruských naratívov. Vnímanie Ruska ako hrozby je nižšie v porovnaní s inými krajinami strednej Európy, čo odkrýva slabé miesta v historickej pamäti a stereotypoch obyvateľstva. Tieto manipulácie prekrúcaním historických faktov robia vzduch v politike a médiách ešte toxickejším.
Podľa prieskumov, iba 49 % Slovákov vníma Rusko ako bezpečnostnú hrozbu. Tento jav vytvára priestor pre ruskú propagandu, aby sa zakorenila v domácej politickej kultúre. Klingová upozorňuje, že k tomuto rozporu prispievajú aj domáci politici, ktorí prenášajú jazyk propagandy do bežnej politickej komunikácie, čím normalizujú a legitimizujú dezinformačné prax.
Riešenia a Výzvy do Budúcnosti
Hlavnú výzvu vidí Klingová v budovaní odolnej a informovanej spoločnosti. Je potrebné podporovať mediálnu gramotnosť, kvalitné vzdelávanie a nezávislé médiá, aby sa slovenská verejnosť stala odolnejšou voči propagande. EÚ sa snaží o legislatívne zmeny, ktoré by mali zvyšovať zodpovednosť online platforiem a urýchliť proces odstraňovania manipulatívneho obsahu. Avšak len samotné pravidlá nestačia, ak doma panuje kultúra manipulácie a nedôvery.
Z dlhodobého hľadiska je dôležité, aby sa Slovensko a ostatné krajiny strednej Európy spojili v boji proti dezinformáciám, čím by posilnili svoju bezpečnosť a transparentnosť vo verejnom diskurze, a zabránili ďalšiemu šíreniu predpojatých naratívov, ktoré podkopávajú demokratické hodnoty.
