Robert Fico objavuje kľučku v zákone, experti len krútia hlavou
Premiér Slovenska, Robert Fico, sa rozhodol obísť pravidlá dlhovej brzdy prostredníctvom únikovej klauzuly v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tento krok vyvolal rozruch medzi odborníkmi a predstaviteľmi samospráv, ktorí sú z jeho vyhlásení zmätení a žiadajú právnu istotu.
Podľa Fica, „není nič, čo by nútilo samosprávy mať vyrovnaný rozpočet“, čím odkazuje na článok 5, odsek 11, písmeno B ústavného zákona, ktorý umožňuje vláde a samosprávam dostať sa z prísnych sankcií dlhovej brzdy v prípade, že minú viac ako tri percentá HDP na plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv.
Minister financií, Ladislav Kamenický, sa zatiaľ nechystá zostaviť a predložiť vyrovnaný rozpočet, čo potvrdzuje aj samotný premiér. Taktiež plánujú odložiť požiadavku na vyslovenie dôvery do parlamentu. Namiesto toho sa Fico spolieha na klauzulu, aby mohol získať voľnosť v rozpočtovaní.
Predseda parlamentu, Richard Raši, však vyjadril, že plánujú predložiť uvoľnenie dlhovej brzdy pre samosprávy Národnej rade a zdôraznil, že potreba právnej istoty je naliehavá. Prezident Peter Pellegrini sa taktiež pripojil k tejto požiadavke.
Právna neistota a absencia jasného výkladu
Podľa Jozefa Viskupiča, predsedu združenia samosprávnych krajov SK8, aplikácia dlhovej brzdy pre samosprávy predstavuje dlhodobú právnu neistotu, ktorá je neudržateľná. Dodal, že bez systémovej zmeny nebude možné zostaviť rozpočty, ktoré budú zohľadňovať skutočné potreby miest a obcí.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa pridalo k požiadavke o jasný výklad a vyjadrenie od ministerstva financií, Ústavného súdu alebo iných relevantných orgánov, aby sa zabezpečila správnosť interpretácie úsekov zákona, ktoré by mohli ovplyvniť ich hospodárenie.
Diskusia o medzinárodných výdavkoch a dlhovej brzde
Premiér Fico čelí tlaku, aby objasnil, na aké medzinárodné výdavky presahujúce tri percentá HDP sa opiera. Ministerstvo financií na opakované žiadosti o konkrétne údaje zatiaľ nereagovalo. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že by vyhlásenia mali byť podložené konkrétnymi číslami a argumentami, pretože dlhodobé účinky môžu byť pre krajinu závažné.
V poslednom období, Štatistický úrad potvrdil, že výdavky na obranu a príspevky do rozpočtu EÚ spoločne presiahli tri percentá HDP. Avšak antinomiou ostáva otázka, či tieto výdavky skutočne splnili podmienky pre aplikáciu únikovej klauzule.
Argumenty a názor odborníkov
Odborníci varujú, že úniková klauzula, ktorá je určená na zvládanie nepredvídaných okolností, by nemala slúžiť ako prostriedok na obchádzanie zodpovedných rozpočtových praktík. Vo svetle týchto udalostí bude dôležité sledovať, ako budú premiér a minister financií realizovať svoje plány a aké dopady to bude mať na slovenskú ekonomiku a samosprávy.
