Premiér Fico sa dostal do konfliktu s priemyselníkmi. V hre sú lacné energie
V súčasnosti sa Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, ocitol v ostrom konflikte s predstaviteľmi priemyselného sektora. Hlavnou témou sú energetické náklady, ktoré sú pre slovenské podniky čoraz väčšou prekážkou na globálnom trhu. Podľa premiéra, Európa čelí drahým energiám v dôsledku klimatických cieľov, čo spôsobuje problémy aj slovenskej ekonomike, pretože domáce podniky nedokážu konkurovať cenovým ponukám z iných krajín.
Fico sa na minulotýždňovom samite v Bruseli vyjadril, že zatiaľ čo existujú zásadné rozhodnutia, ktoré by mohli znížiť ceny elektrickej energie, zatiaľ nikto nevie, či sa takéto zmeny vôbec chystajú realizovať. Predseda vlády jasne povedal, že Slovensko nepodporí budovanie nových veterných parkov, čo je ďalšou témou vášnivých diskusií medzi ním a priemyselnými lídrami.
V rámci plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol predložený predchádzajúcou vládou, sa Slovensko zaviazalo k vybudovaniu veterných elektrární s výkonom minimálne 300 megawattov. Fico tento záväzok označil za neopodstatnený a zdôraznil, že veterné parky nebudú v krajine potrebné.
Na druhej strane, predstavitelia priemyslu, ako napríklad Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu, varujú, že odmietnutie obnoviteľných zdrojov je zásadná chyba. Upozorňujú na to, že s rastúcou potrebou energií a vysokými cenami elektriny, Slováci budú nútení nakupovať energiu v zahraničí, čo nie je dlhodobo udržateľné.
Štatistiky o cenách elektriny ukazujú, že Slováci platia medzi najvyššími cenami v Európskej únii, pričom stredne veľký podnik v Poľsku platí za megawatt hodinu o 40 percent menej ako jeho slovenský náprotivok. To pritom vytvára tlak na hospodársku konkurencieschopnosť.
Podľa odborníkov by bolo rozumné zintenzívniť diskusie o obnoviteľných zdrojoch, konkrétne o veterných elektrárňach, a to aj v súvislosti s plnením národných klimatických plánov, ktoré sú dôležité pre dlhodobú udržateľnosť ekonomiky.
Potenciál na rast zo strany obnoviteľných zdrojov je veľký, no v súčasnosti sa zdá, že nedostatočný záujem zo strany vlády precízne neplní potreby moderného hospodárstva. Firmy by mohli mať stabilnejšie ceny elektriny, ak by sa podporili dlhodobé zmluvy o dodávkach energie z obnoviteľných zdrojov, čo by následne viedlo k predvídateľnosti a udržateľnosti v podnikaní.
V súčasnosti ministerstvo životného prostredia posudzuje viac ako 30 projektov súvisiacich s veternou energiou, avšak tieto projekty sa dostávajú do sťažených podmienok a nie sú v pokroku, čo vyvoláva otázky o účinnosti administratívnych opatrení zo strany štátu.
Na záver diskusie by mal nastať hlbší prehľad a otvorená diskusia o energetickej politike, kde by sa zohľadnili názory ako vlády, tak aj priemyselných aktérov, aby sa zabezpečila nielen konkurencieschopnosť priemyslu, ale aj energetická bezpečnosť Slovenskej republiky.
