Prieskum medzi politickými stranami: Nielen čísla, ale aj obvinenia
V najnovšom prieskume štátnej agentúry Infostat, ktorý bol zverejnený 9. februára 2026, sa ukázalo, že podpora strany Demokrati, vedená Jaroslavom Naďom, nielenže klesla, ale zároveň vyvolala množstvo otázok týkajúcich sa transparentnosti a objektivity poskytovaných výsledkov. Zatiaľ čo súkromné prieskumné agentúry naznačovali podporu okolo 6 percent, Infostat pridelil Demokratom len 4,1 percenta hlasov, čo pre Naďa znamenalo zásadný prepad.
Obvinenia z manipulácie prieskumov
Jaroslav Naď vyjadril presvedčenie, že štátna agentúra zverejnila údaje nepredvídateľne, s úmyslom zatajiť prieskum z decembra, ktorý naznačoval, že jeho strana mala podporu vo výške 6,9 percenta. „Keby mali čisté svedomie, tak by zverejňovali všetky prieskumy, nielen tie, ktoré im vyhovujú,” povedal vo svojom live vysielaní na Facebooku, kde spomenul, že prieskum, ktorý agentúra odmietla zverejniť včasu, zrejme obsahoval priaznivejšie čísla pre jeho stranu.
Reakcia štátnej agentúry a historický kontext
Štatistický úrad vysvetlil, že nezverejnenie prieskumu bolo spôsobené nedostatkom času na spracovanie vzhľadom na vianočné sviatky. Odmietol, že by prišlo k akýmkoľvek zásahom zo strany politikov a dodal, že žiadne sťažnosti od strán, vrátane strán Demokratov, neboli zakreslené v záznamoch.
Pokles a nárast preferencií
Pri porovnaní decembrového a januárového prieskumu popri Demokratov výrazne vzrástla podpora pre stranu Hlas, ktorú v decembri odhadovali na 7,5 percenta, pričom v januári ich podpora poskočila na takmer 10 percent. Tento prepad v preferenciách Demokratov a súčasný rast Hlasu načrtáva zložitú politickú dynamiku na slovenskej scéne, ktorá vyžaduje dôkladnejší pohľad na metodológiu a transparentnosť všetkých prieskumov.
Vpolitike sa šíria obvinenia o manipulácii s výsledkami
Naď tvrdí, že jeho strana mala informácie o prieskume s výsledkom 6,9 percenta ešte pred jeho zverejnením a frustrovaný reagoval na prieťahy so zverejnením. Vysvetlil, že rýchle zverejnenie starších údajov po ich sťažnosti naznačuje, že agentúra pôsobila netransparentne. Takéto situácie a obvinenia z manipulácie sú na slovenskej politickej scéne bežné a len posilňujú volanie po väčšej transparentnosti a dôveryhodnosti vo voľbách a prieskumoch.
Conclusion: Budúcnosť politickej scény
Celý spor okolo prieskumov poukazuje na dôležitosť mať na zreteli nielen čísla, ale aj spôsob, akým sú zbierané a prezentované. Pre politikov je kľúčové, aby dokázali komunikovať s voličmi a získať podporu, aj navzdory vnútorným rozporom. Vyjasnenie otázok o pristupovaní k prieskumom a lepšie spracovanie dát môže viesť k tomu, že voliči opäť nadobudnú dôveru v politický systém a jeho inštitúcie.
