Nahnevaní rodičia 18-ročných: Daňový bonus nám chýba, na konsolidáciu opäť doplácajú najchudobnejší
Po zrušení daňového bonusu pre deti nad 18 rokov sa mnohé rodiny ocitli v ťažkých finančných situáciách. Jana, samoživiteľka zo stredného Slovenska, má tri deti, z toho dvojčatá vo veku 18 rokov a 20-ročného vysokoškoláka. Zrušenie dotovania ovplyvnilo jej rozpočet, pričom ročne prišla o zhruba 1 800 eur, čo pre ňu predstavuje významný problém.
„Na výplatnej páske sa cíti, akoby sa mi plat zvyšoval iba na oko, zatiaľ čo reálne dostávam stále menej,“ objasňuje svoj postoj. Po zrušení bonusu sa rodiny ako tá jej musia potýkať so stagnujúcimi príjmami a zvyšujúcimi sa životnými nákladmi. Suma, ktorú by mala od štátu dostávať v podobe daňového bonusu, by mohla pokryť náklady na denný pobyt syna s ťažkým zdravotným postihnutím.
„Rodiny by mali dostávať pomoc aj po 18. roku,“ uvádza Jana, čím reflektuje, že výdavky na dospelé deti, predovšetkým na štúdium, sa neprenášajú priamo na štát, ale zostávajú na rodičoch. Je presvedčená, že rodiny potrebujú adresnú a systémovú pomoc na dlhšie obdobie, než sú len krátke stimuly.
Spätná väzba od rodičov
Mnohí rodičia, ktorí pociťujú zrušenie bonusu, sa vyjadrili, že táto zmena zasiahla najviac chudobné rodiny. Ekonomické analýzy ukazujú, že zrušenie podpory najviac pocítili osamelí rodičia alebo rodiny, v ktorých žije viac detí. Dôvodom je, že každé euro je pre nich teraz dôležité. Pre mnohých rodičov tak ide o citeľnú stratu, ktorá sa vo finále môže rovnať niekoľkým stoviek eur ročne.
„Máme pocit, že poslanci sa nezohľadnili skutočné výdavky na dospelé deti. Mnohé z našich detí ešte stále študujú a náklady na vzdelanie sú značné,“ povedal jeden z rodičov. Rodičia sa domnievajú, že sa táto situácia nezlepšila, naopak, miera zadlženosti sa zväčšila.
Pracovné možnosti pre deti
Dôvody ministerstva pre zrušenie bonusu naznačovali, že deti môžu prispievať svojimi brigádami. Mnohí rodičia však tvrdia, že byť teenagerom so školskými povinnosťami a prácou je znemožnené. Brigády síce prispievajú k naučeniu sa pracovných schopností, avšak ich plat je často len symbolický, a v mnohých regiónoch je ťažké zamestnanie získať.
Väčšina rodičov sa zhoduje, že spoliehať sa na to, že ich deti si zarobia na pokrytie rodinných výdavkov, je neadekvátne a nie realistické. Deti, ktoré majú ešte pred sebou maturitu a rôzne povinnosti, sa nemôžu uberať dôležitými lekciami života a musia sa spoliehať na svojich rodičov, ktorí majú už teraz ťažšiu situáciu ako pred bajou.
Riešenia a perspektívy
Ekonóm a bývalý minister práce Jozef Mihál pripomína, že každé zrušenie daňových úľav malo vplyv na rodiny v sociálne slabších oblastiach, ktoré už predtým zápasili s nízkymi platy. Preto apeluje na potrebu prehodnotiť politiku a zvážiť opätovné zavedenie daňových bonusov, či iných foriem podpory, ktoré by umožnili rodinám lepšie zvládať ťažkosti.
V tejto súvislosti je zrejmé, že rodiny s 18-ročnými deťmi potrebujú systémovú pomoc, ktorá by im skutočne pomohla nielen v období ich detstva, ale aj pri prechode do dospelosti. Tieto zmeny v daňovej politike si zaslúžia ďalšie preskúmanie a hlavne dôvody, prečo sa zvyšuje rozdelenie spoločnosti na chudobnejších a bohatších.
