Úspech čínskej rakety: ZQ-3 zaznamenáva významný míľnik
Čína opäť preukázala svoje technologické ambície, keď úspešne vykonala jeden z najznámejších manévrov rakety Falcon 9 od SpaceX. V stredu, 19. augusta 2026, o 01:35 stredoeurópskeho letného času, odštartovala raketa ZQ-3 z kozmodrómu Ťiou-čchüan umiestneného v púšti provincie Vnútorné Mongolsko.
Raketa vykonala separáciu prvého stupňa od druhého bez problémov a druhý stupeň vzápätí úspešne vyniesol na obežnú dráhu komunikačný satelit s názvom Honghu-03. Tento krok bol triumfálnym momentom pre čínsky kozmický program, ktorý sa veľmi dramaticky snaží o zmenu v oblasti znovupoužiteľných rakiet.
Pristátie a incident s požiarom
Prvý stupeň ZQ-3 sa následne úspešne vrátil na zem a dosadol na pristávaciu plošinu umiestnenú 300 kilometrov od miesta štartu. Tento míľnik je obzvlášť významný, pretože ZQ-3 sa stala druhou čínskou raketou, ktorej sa podarilo so znovupoužiteľným prvým stupňom bezpečne pristáť na pevnine. Avšak, radosť z úspechu bola krátkodobá, pretože niekoľko hodín po pristátí vypukol požiar v motorovej časti, ktorý spôsobil vážne poškodenie jednej z nôh rakety, čo viedlo k jej zrúteniu. Príčina vzniku požiaru zatiaľ nie je známa.
Podobnosť s SpaceX a budúcnosť čínskeho kozmického programu
Raketa ZQ-3, vyvinutá súkromnou spoločnosťou LandSpace, je koncipovaná tak, aby sa podobala Falconu 9 od SpaceX. Obidve rakety zdieľajú filozofiu znovupoužiteľnosti a umožňujú tak častejšie štarty za výrazne nižšie náklady. Technológia znovupoužiteľných rakiet je pre Čínu mimoriadne atraktívna, keďže dokáže značne znížiť náklady na vynášanie nákladov do vesmíru.
Technické detaily a výkon ZQ-3
ZQ-3 dosahuje výšku 65,9 metra, čím je o niečo menšia než Falcon 9, ktorý meria 70 metrov. V oboch prípadoch sú rakety poháňané deviatimi raketovými motormi, avšak ZQ-3 využíva kombináciu metánu a kvapalného kyslíka, zatiaľ čo Falcon 9 používa letecký petrolej a kvapalný kyslík. Tento rozdiel v palive je zaujímavý, pretože ZQ-3 dokáže vyniesť na nízku obežnú dráhu viac než 20 ton nákladu, čo je porovnateľné s nosnosťou Falconu 9, ktorý vynáša cca 22,8 ton.
Odklon od predchádzajúcich pokusov
Raketa ZQ-3 sa pokúsila o pristátie už pri svojom prvom lete 5. decembra 2025, avšak neúspešne. Tento nový úspech jasne ukazuje pokrok a nasadenie Číny v oblasti vesmírneho prieskumu a posilňuje jej pozíciu ako vážneho konkurenta v tejto oblasti.