Fico a jeho ústavná hračka
V politickej aréne sa zdá, že Robert Fico predvádza klasický cirkus na úkor občanov. Jeho nedávne priznanie, že dávne zmeny ústavy sú pre neho skôr zbytočné, odhaľuje len ďalšiu vrstvu jeho cynizmu. Slovensko by malo prijať ústavnú zmenu, ktorá aspoň málo zabezpečuje naše hodnoty, avšak Fico sa radšej skryje za populistické reči, než aby čelil realite.
Imperatív protestu
Na tlačovej konferencii jeho strany sme svedkami zaujímavého paradoxu – neraz sú skutočné rozhodnutia oneskorené, až kým nesihne vonkajší tlak. Hlasovanie sa vraj opäť odkladá, len každý guľový čas, kým ľudia neprestanú skandovať: „Nehlasuj s Ficom!“ Zrazu sa zdá, že Fico radšej obetuje vlastníka ústavy a radšej udržiava imidž, než aby naozaj bojoval za svojim predpokladom zodpovednosti.
Polovičná pravda a Benátska komisia
Nečakane, Benátska komisia upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré prichádza s nejasnými pojmami a nezdieľaním verzus otvorenosťou. Fico sa hrá na suveréna, avšak jeho tzv. suverenita sa zdá byť svoju zvrchovanosťou maskovaná pred medzinárodnými záväzkami. A takto naozaj premiér ignoruje zásadné upozornenia odborníkov na ústavu.
Manipulácia s názormi
Šéf Smeru si zoberie do úst to, čo sa mu hodí a zamlčí odporúčania, ktoré sa mu nehodia, zatiaľ čo sa snaží odkloniť hnev verejnosti. Hovorí, že jeho návrh podporuje hodnoty, a pritom cielene ignoruje fakt, že návrh by mal vychádzať z presne vystihnutých potrieb spoločnosti a varovaní pred diskrimináciou.
Politika, alebo teatrálny výkon?
Predstava, že premiér robí vážne rozhodnutia pre národ, sa rýchlo rozplynie pri pohľade na jeho skutočné motívy. Prečo sa Fico tak vehementne bráni zodpovednosti a otvorenej diskusii? Nejde pritom len o ústavu, ale o celkový obraz, ktorý vytvára o jeho vláde a o tom, aký svet chce zanechať potomkom. Možno sa zdá, že Fico preferuje, aby sa jeho osobná vojna s opozíciou stala prekážkou pre akúkoľvek konsolidáciu hodnotových orientácií Slovenska.
Čo bude ďalej?
Naďalej sa nabíja otázka, či sa podarí preklenúť túto politickú krízu a dosiahnuť skutočnú stabilitu. Alternatívou by mohla byť skutočná spolupráca politických subjektov, ktoré nesú zodpovednosť za budúcnosť krajiny. Specificky, ak niekto ako Fico ukáže silu a zrelosť tým, že si nájde priestor pre dialog, len ťažko sa dá uveriť, že jeho jednostranné kroky do vysokej politiky pomôžu zaplátať hlboké hlboké trhliny, ktoré do nej zasiali.
