Bratislava: Od jednoty k izolácii v srdci Európy
Oslavy a pocty sa mohli v minulosti zdati ako prirodzená súčasť diplomatického života Slovenska, avšak dnes sa krajina zdá byť odrezaná od európskej komunity. Počas rokov 2016 až 2019 sa Bratislava stala hlavným mestom diálógov s kľúčovými lídrami Európy. Vtedajší premiéri Robert Fico a Peter Pellegrini privítali významných štátnikov ako anglickú premiérku Theresu Mayovú, nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú alebo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, čím potvrdili stabilitu a konštruktívny prístup Slovenska vo veciach európskej politiky.
Naopak, po nástupe štvrtej Ficovej vlády sa situácia radikálne zmenila. Svedčí o tom neuveriteľne obmedzený počet oficiálnych návštev a diplomatických rokovaní so štátmi EÚ. V rokoch 2023 až 2026 zavítali do Bratislavy len dvaja premiéri z EÚ – Viktor Orbán a Andrej Babiš. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi sa Slovensko objavilo na mape európskeho dialógu, teraz je vnímané ako krajina, ktorej lídri sa stretávajú najčastejšie v režimoch, ktoré sú vo vzájomnom rozpore s hodnotami a princípmi EÚ.
Fico a jeho politika: Diplomacia vzdoru
Premiér Robert Fico predstavuje politiku, ktorá sa zakladá na vzdore voči EÚ, čím oslabil vzťahy s tradičnými európskymi partnermi. Prehlásenia o námietkach proti Bruselu si namiesto rešpektu vyžiadali skôr izoláciu. Fico preferoval stretnutia so spojencami mimo EÚ, čo zahŕňa oficiálne návštevy v Číne, Brazílii, Turecku a iných štátoch, kde neexistuje žiadna podobnosť s demokratickými hodnotami, na ktorých je EÚ založená.
Oproti tomu predchádzajúce vlády za Fica sa snažili pôsobiť ako stabilní a dôveryhodní partneri v EÚ. Bratislava v týchto rokoch bola stredobodom politických diskusií a vzájomného porozumenia. Dnes sa však jej medzinárodný umelecký kredit rapídne zhoršil. Fico, ktorý sa po prehlásení o suverénnej zahraničnej politike postavil naraz proti potláčaniu agresie Ruska a vojenskej podpore Ukrajiny, vytvoril jasnú dichotómiu v prístupe k zahraničným vzťahom.
Kritické zhodnotenie: Kde strácame našich partnerov?
Pohľad na medzinárodnú diplomaciu Slovenska vedie k zamysleniu sa nad tým, ako naša krajina stráca šancu vystupovať na významných diplomatických podujatiach a mísach. Rozdiel medzi počtom zahraničných návštev a prijatiami v období 2016-2019 a dneškom je alarmujúci. V minulosti sme schopní zasadiť sa o to, aby naša krajina hrala významnú úlohu pri hľadaní európskych riešení pre geopolitické otázky. Teraz sa rysuje obrázok krajiny, ktorú akúsi náhodne presuny mocnosti posúvajú na okraj.
Obnovenie vzťahov s Českou republikou a Poľskom sa zdá byť nemožným projektom. Skrze protibruselskú rétoriku a zamieňanie nášho postavenia Fico mobilizuje voličov bez ohľadu na následky, ktoré to môže mať pre Slovensko. Namiesto toho, aby sa Slovensko posúvalo vpred rokovaním a diplomatickými vzťahmi, zdá sa, že súčasný premiér smeruje k izolácii na okraj kontinentálnych politických diskusií.
Hrozba ďalšej izolácie: Čo bude ďalej?
V súčasnosti predpokladáme, že politiku musí viesť vláda, ktorá sa zameriava na udržanie a posilňovanie kontaktných reťazcov, nie ich rozpor s inými štátmi. Budúcnosť Slovenska v EÚ sa bude formovať na základe živej diskusie a nikoliv prostredníctvom izolovaných vyhlásení. Týmto spôsobom sa Slovensko môže opäť vrátiť na diplomaciu, ktorá prispieva k budovaniu Únie ako stabilného miesta pre rozvoj partnerstiev, než aby sa stalo loutkou v rukách susedov s hodnotami diametrálne odlišnými od tých, ktoré presadzuje EÚ ako celok.
