Škandál okolo tunela Višňové: Oficiálna cena je len zlomok toho, čo sme už zaplatili
Konečný účet za diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, sa dramaticky vzdialil od pôvodných odhadov a presiahol 600 miliónov eur. Tieto náklady môžu narásť o ďalšie milióny v dôsledku prebiehajúcich arbitráží a neuzatvorených právnych sporov. Systém nekontrolovaného nárastu nákladov je pritom bežný pri väčšine veľkých diaľničných projektov na Slovensku.
Až do decembrového slávnostného otvorenia tohto kľúčového úseku ostávali vodiči a daňoví poplatníci v nevedomosti ohľadom skutočných nákladov na túto infraštruktúru. Zatiaľ čo oficiálny web Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) evidoval náklady vo výške takmer 255 miliónov eur, skutočné náklady už teraz prekročili 600 miliónov a stále nie sú definitívne určené. Tento paradox ukazuje, ako systém verejného obstarávania a následné dodatky zvyšujú náklady bez dostatočnej transparentnosti.
Problém transparentnosti a právne spory
Oficiálne údaje NDS uvádzajú, že do januára 2026 bola suma vyplatená zhotoviteľovi už 602 miliónov eur bez DPH. Tento údaj zahŕňa aj všetky doteraz uzavreté dodatky a pokyny na zmenu k hlavným zmluvám. NDS však varuje, že ide o „živé” číslo, ktoré sa môže meniť podľa budúcich právnych a administratívnych výsledkov.
V súčasnosti prebiehajú arbitráže s pôvodným zhotoviteľom, taliansko-slovenským konzorciom Salini Impregilo – Dúha, a konečný účet tak ostáva otvorený. NDS priznala, že nektoré nároky sú v štádiu prehodnocovania alebo uhrádzania, čo opäť zvyšuje neistotu ohľadom konečných nákladov, ktoré sa môžu navýšiť o ďalšie milióny eur.
Zložitosti pri obstarávaní a metodika
Spôsob evidovania nákladov a obstarávacej metodiky má svoj hlavný podiel na súčasnej situácii. V minulosti sa projektová dokumentácia často obstarávala samostatne, v posledných rokoch sa však preferuje medzinárodný systém FIDIC, ktorý zjednocuje procesy projektovania a výstavby. NDS tvrdí, že výstavba je vždy transparentne súťažená, no realita ukazuje, že náklady sa pri veľkých projektoch stali ťažko kontrolovateľnými.
Vyčísliť konečný účet za úsek je však zložitá úloha v dôsledku ďalších predpokladaných výdavkov, ktoré sa môžu v priebehu rokov dodatočne vyskytnúť. Príklady ako týmto prebehnuté arbitráže dokazujú, že bez dôkladného prehľadu o minulých projektoch nie je možné účinne vyhodnotiť postup, ktorý by chránil štát pred podobnými situáciami v budúcnosti.
Pripomienka k iným projektom a systémovým problémom
Súčasná situácia s tunelom Višňové nie je ojedinelá. Mnohé iné projekty, ako obchvat Ružomberka, čelí podobným problémom s nárastom nákladov. Napríklad, náklady na úsek D1 Hubová – Ivachnová sa už predražili na trojnásobok pôvodnej sumy. Takéto situácie poukazujú na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii diaľničných projektov na Slovensku, čo vyžaduje štátne opatrenia na zlepšenie transparentnosti a efektivity investícií.
Riešením problémov by mohlo byť zavedenie prísnejších kontrolních mechanizmov a povinnosť zverejňovať konečné náklady na realizované projekty. Bez týchto opatrení ostáva slovenská dopravná infraštruktúra vystavená vysokým rizikám a zarastá mlčaním o skutočných nákladoch, ktorých dôsledky sa odrazia nielen na ekonomike, ale aj na kvalite a bezpečnosti cestných komunikácií.
