Kým Európa spája sily, slovenská vláda prešľapuje
Európsky parlament v stredu masívnou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má radikálne urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur. Kým Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar (PS/Renew Europe) fatálne zlyháva. Dôvodom je pošramotený imidž vlády, vnútorné spory v koalícii a konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.
USA už nemusia byť istotou
Zmena európskeho prístupu k obrane neprichádza len tak. Podľa Yar je dôvodom nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny. „Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,“ varuje. Európa čelí hybridným útokom, sabotážam či dezinformáciám, ktoré neprekračujú oficiálnu hranicu na uplatnenie článku 5 o kolektívnej obrane.
Logistická nočná mora
Kým USA operujú len s tridsiatimi zbraňovými systémami, európska dvadsaťsedmička ich má 170. „Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,“ vysvetľuje Yar. Predstava o absolútnej sebestačnosti je podľa nej naivná. „Ani Slovenská republika, ani Francúzsko sa dnes samé neubránia.“
Bruselská armáda je mýtus
Obavy zo straty suverenity Yar odmieta. Nová legislatíva podľa nej nezasahuje do vojenského velenia. „Pri armáde ide o velenie, nasadzovanie a politické rozhodovanie, čo zostáva plne na pleciach členských štátov.“ Cieľom je spojenie európskeho priemyslu a lacnejšie nákupy.
Slovensko bez názoru
Kým členské štáty tvrdo vyjednávali, Slovensko podľa Yar nemalo vypracovanú žiadnu pozíciu. Dôvodom bol kompetenčný konflikt medzi ministerstvom obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a ministerstvom hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD). „Výsledkom ich nezhody bolo, že Slovensko na úrovni EÚ nemalo vlastnú riadne dohodnutú pozíciu,“ kritizuje Yar.
Kaliňák radšej nakupuje mimo Únie
Spoločnosť Kallan Consulting, ktorú Kaliňák spoluvlastní, v rokoch 2022 a 2023 lobovala v Spojených arabských emirátoch v prospech českej zbrojárskej skupiny CSG miliardára Michala Strnada. Po nástupe do funkcie rezort uzavrel so Strnadovou skupinou kontrakty v rámcovej hodnote 60 miliárd eur. „Namiesto EÚ nakupuje techniku z krajín mimo Únie – zo Spojených štátov, Izraela, Brazílie či arabských krajín,“ tvrdí Yar.
Firmy sa boja priznať spoluprácu s Ukrajinou
Do Omnibusu sa podarilo presadiť kritérium, podľa ktorého dostanú rýchlejšie peniaze firmy z krajín východného krídla. Túto výhodu však maží imidž vlády. „Nad slovenskými firmami visí otáznik, či dokážu pomáhať Ukrajine, keď naša vláda spolupracuje s Ruskom,“ upozorňuje Yar. Niektoré firmy s Ukrajincami robia, ale nechvália sa tým zo strachu pred podpredsedom národnej rady Gašparom.
Legislatíva je schválená a loptička je teraz na strane národných vlád. „Ak Slovensko nenaskočí na tento systém, príde o investície, európske peniaze a pracovné miesta. Okolité krajiny sa posunú dopredu a my budeme opäť len v závese.“
