Slovensko ako ekonomický tiger? Kritický pohľad na optimistické tvrdenia ministerstva financií
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, vedené Ladislavom Kamenickým, nedávno zverejnilo graf, ktorý naznačuje, že slovenská ekonomika sa rýchlo približuje životnej úrovni vyspelých štátov. Avšak tento optimistický obraz bol spochybnený viacerými odborníkmi na ekonomiku, ktorí upozornili, že takéto tvrdenia zamlčujú kľúčové aspekty skutočnej ekonomickej situácie v krajine. Napriek tomu, že graf ukazuje, že Slovensko sa dostalo nad priemer krajín V3 (Česka, Maďarska a Poľska) v ukazovateli reálneho HDP na obyvateľa, odborníci varujú pred neopodstatnenou eufóriou.
Podľa ekonómov, Slovensko už roky stagnuje a snaží sa dobehnúť svojich susedov, ktorí sa vo viacerých ukazovateľoch podstatne posunuli vpred. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) tvrdí, že zásadný pokrok Slovenska v dobiehaní priemeru OECD sa udial medzi rokmi 2000 a 2010, pričom od roku 2010 sme stagnovali na úrovni 50 % priemeru OECD. Ekonómka Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pripomína, že tejto stagnácii predchádzalo výrazné spomalenie rastu, s rastom HDP pod 1 % ročne, čo súvisí s nedostatočnou ekonomickou politikou a reformami.
V porovnaní s Českou a Poľskou ekonomikou, ktoré v posledných rokoch rastú rýchlejšie, je situácia Slovenska znepokojujúca. Česká ekonomika rastie viac ako 2 % a Poľská dokonca nad 3 %. Tento nedostatok dynamiky vo vývoji Slovenska sa prejavuje aj v konkurenčnom postavení: podľa rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2026 sa Slovensko umiestnilo až na 63. mieste, zatiaľ čo Česko je na 33. priečke. Poľsko a Maďarsko sa nachádzajú vyššie než Slovensko, čo naznačuje, že konkurencieschopnosť krajiny je na ústupe.
Na strane reálnych miezd a životnej úrovne tiež vyplýva, že slovenskí občania čelí nižším mzdám v porovnaní so svojimi českými a poľskými susedmi. České domácnosti majú dlhodobo vyššie úspory a nižšiu nezamestnanosť, čo je faktorom, ktorý prispieva k ich rýchlejšiemu hospodárskemu rastu. Odborníci zdôrazňujú, že slovenský HDP je značne ovplyvnený zahraničnými investíciami, ktoré vytvárajú nerovnováhu, keďže časť pridanej hodnoty odteká späť do zahraničia a nezostáva v krajine.
Súčasné trendy naznačujú, že bez zásadnej reformy a nového ekonomického modelu založeného na znalostiach nebude Slovensko schopné dobehnúť svoje vyspelé susedy. Ekonomické predpoklady pre budúcnosť, ktoré avizuje minister financií, sú teda kriticky na mieste, avšak vyžadujú si realistickejšie prevedenie, aby sme predišli hlbokým stagnáciám, ktoré už Slovensko zažíva. Ako dodáva Zuzana Múčka, Česko a Poľsko majú reálne predpoklady dobehnúť priemer EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch, zatiaľ čo Slovensko to bude musieť dosiahnuť počas storočia bez zmeny ekonomickej stratégie.
