Tomáš Taraba čelí odporu v pláne vyčistiť areál Istrochem
Minister životného prostredia Tomáš Taraba narazil na nečakaný odpor ohľadom svojho plánu na vyčistenie areálu chemickej fabrike Istrochem v Bratislave, ktorý by mal byť financovaný z eurofondov. Tieto náklady sú odhadované až na 900 miliónov eur. Jeho návrh vychádza z faktu, že súčasný vlastník fabrika, firma Duslo, nie je právne zodpovedný za vzniknuté environmentálne záťaže.
Taraba vysvetlil, že z pohľadu zákona štát nemôže financovať odstránenie znečistenia, ktoré spôsobila súkromná spoločnosť. „Štátny rozpočet nemôže pokrývať náklady na environmentálne záťaže súkromného sektora,” vyhlásil Taraba, pričom dodal, že privatizačná zmluva nezbavuje súčasného vlastníka zodpovednosti.
Ministerstvo životného prostredia pripravilo legislatívny návrh, ktorý by médiám predložilo nové pravidlá, podľa ktorých by malo byť znečistenie ošetrené práve jeho rezortom. Tento návrh vzbudil pozornosť a kritiku od mimoparlamentnej strany Demokrati aj Denníka N, ktorí varujú pred rizikami štátnej podpory pre Babišovu firmu.
Obvinenia a skutočné bremeno na verejné financie
Podľa názorov ministerstva hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej je Tarabov návrh predčasný. Upozorňuje, že problém znečistenia sa týka viacerých lokalít a pred začiatkom sanácie by mal byť vykonaný geologický prieskum v ďalších oblastiach zasiahnutých kontamináciou. Saková tvrdí, že plány vyčistiť len štyri miesta sú nekomplexné a mohli by viesť k neefektívnemu využitiu finančných prostriedkov.
Spoločnosť Duslo, ktorá areál vlastní, je pod vedením Petra Bláhu. Ten poukazuje na závažnosť situácie a finančné bremeno, ktoré by očistenie zákonite ukládalo štátnemu rozpočtu. Odhady nákladov v minulosti začínali na 350 miliónoch eur, avšak v súčasnosti sa množia odhady na 750 až 900 miliónov eur, čo má súvislosť s rastúcimi nákladmi na likvidáciu nebezpečných odpadov.
Návrh na financovanie pod drobnohľadom
Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby časť nákladov mohla byť krytá z eurofondov alebo z Environmentálneho fondu. Na riešenie envirozáťaží je v aktuálnom eurofondovom období vyčlenených takmer 240 miliónov eur, pričom štát by mal doložiť ďalších 42,2 milióna ako spolufinancovanie. Kritika zo strany ministerstva hospodárstva zdôrazňuje potrebu presného vyčíslenia nákladov na projekt a vyžaduje jasný zdroj financovania skôr, ako dôjde k schváleniu návrhu vlády.
„Chceme mať jasný obraz o nákladoch, aby sa štátne financie nevyčerpali na neefektívne sanácie,” dodáva ministerstvo. Ak by sa Tarabov plán naplnil, štát by sa zaviazal prevziať finančné bremeno na seba, čo vyvoláva znepokojenie medzi odborníkmi a vládnymi predstaviteľmi.
Odpor voči plánu pokračuje
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, súčasný predstaviteľ strany Demokrati, varuje pred nepriaznivými dopadmi na štátny rozpočet, ak by sa náklady na sanáciu neprecízne vyčíslili. Vláda čelí nielen argumentom zo strany hospodárstva, ale aj presne definovanej neschopnosti určiť zodpovedné osoby pre vzniknutú environmentálnu záťaž, ktorú môžu vyžadovať okresné úrady.
Očakáva sa, že ďalšie rokovania o Tarabovom návrhu budú pokračovať a situácia sa môže vyvinúť rôznymi smermi, pričom jasný pohľad na to, kto nakoniec zaplatí za odstránenie znečistenia, zostáva nejasný.
