Tri roky od útoku Hamasu na Izrael: Zdevastovaná je nielen Gaza, ale vnútorne aj Izrael
Dnes si svet pripomína presne tri roky od masakry, ktorú 7. októbra 2023 zorganizovalo hnutie Hamas v Izraeli. Počas tohto dňa prišlo o život približne 1200 ľudí, pričom drvivú väčšinu obetí tvorili izraelskí civilisti. Ďalších 251 ľudí teroristi odvliekli do zajatia a väčšina z nich to neprežila. Bol to jeden z najhorších teroristických útokov v modernej histórii Západu, no odpoveď naň bola zároveň jednou z najkrvavejších a mnohí ju dnes označujú za genocídu.
Prezident nezávislej organizácie Council on Foreign Relations Michael Froman pripomína historickú paralelu s americkými útokmi z 11. septembra: „Mocná krajina bola brutálne a barbarsky napadnutá teroristami, ktorí si za terč vybrali a zabili viac ako tisíc civilistov.“
Regionálna eskalácia
Izraelská vláda okamžite spustila sériu vojenských ťažení, ktoré za posledné tri roky radikálne zmenili podobu celého Blízkeho východu. Pôvodným cieľom bol bezpečný návrat rukojemníkov, dosiahnutie spravodlivosti a deštrukcia Hamasu ako funkčnej vojenskej entity. Mnohé z týchto cieľov sa však Izraelu pod vedením vlády premiéra Benjamina Netanjahua nepodarilo splniť.
Konflikt sa prelial cez štátne hranice. Zástupné vojny sa transformovali na priame vojenské strety a skryté operácie nahradili letecké útoky a pozemné invázie. Froman tento posun hodnotí: „Po rokoch tolerovania konfliktu nízkej intenzity prerušovaného občasnými výbuchmi ničivejšieho násilia sa Izrael rozhodol, že 7. október vytvoril povolenie na to, aby sa so svojimi regionálnymi protivníkmi vysporiadal natrvalo.“
Izrael neskôr pristúpil k rozsiahlej ofenzíve v Libanone proti hnutiu Hizballáh a nasledovala aj dvanásťdňová vojna, počas ktorej sa izraelské a americké sily spoločne zamerali na zničenie jadrových kapacít Iránu.
Zdevastovaná Gaza a obvinenia z genocídy
V Pásme Gazy sa odohrávala dlhodobá humanitárna katastrofa obrovských rozmerov. Dva roky trvajúca vojna, ktorú viedli Izraelské obranné sily, zanechala absolútnu väčšinu pásma v ruinách. Počet obetí na palestínskej strane podľa úradov presiahol hranicu 74-tisíc mŕtvych, pričom tisíce ďalších tiel zostávajú pochované pod troskami.
Vyšetrovacia komisia Organizácie Spojených národov, poprední akademici a viaceré ľudskoprávne organizácie dospeli k záveru, že konanie izraelskej armády v Gaze naplnilo znaky genocídy. Froman varuje pred dlhodobými dôsledkami: „Vojny, ako je táto, nemajú tendenciu končiť sa vo Versailles. Končia sa vyčerpaním a beznádejou.“
Súčasná situácia a neisté prímerie
Pred rokom USA pod medzinárodným tlakom presadili prímerie, ktoré však v praxi funguje iba na papieri. Menšie útoky v Gaze pokračujú, rovnako ako násilie židovských osadníkov na Západnom brehu. Prvá fáza amerického mierového plánu priniesla návrat zvyšných žijúcich izraelských rukojemníkov výmenou za takmer dvetisíc palestínskych väzňov.
Od podpisu dohody o prímerí však zahynulo ďalších takmer 1400 Palestínčanov. Gaza je stále v troskách a Hamas odmieta zložiť zbrane, zatiaľ čo Izrael podmieňuje rekonštrukciu jeho úplným odzbrojením.
V tieni iných konfliktov
Globálna pozornosť venovaná obnove Gazy v posledných mesiacoch výrazne opadla. Mediálny záujem klesá, keď sa extrémne násilie zmení na chronický problém alebo keď ho prekryje iná kríza. Tá prišla vo februári tohto roka, keď USA spoločne s Izraelom napadli Irán. O zvyšok mediálneho priestoru súperila vojna na Ukrajine a kratšie vojny na území Libanonu.
Humanitárna pomoc v Gaze zostáva prísne obmedzená a reálna rekonštrukcia sa prakticky nezačala. Závažným problémom je aj kríza na Západnom brehu, kde OSN zaznamenala rekordný počet útokov izraelských osadníkov.
Blížiace sa voľby a neistá budúcnosť
Izrael sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom októbra a môžu mať zásadný dopad na celý región. Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou v Knessete by sa mohlo stať stredové zoskupenie Jašar pod vedením Gadiho Eisenkota, čo by teoreticky mohlo priniesť snahu o obmedzenie násilia osadníkov a ústretovejší prístup k obnove Gazy. Prípadná zmena vlády však pravdepodobne neprinesie fundamentálnu zmenu v politike voči palestínskym územiam, keďže Eisenkot v dohľadnej dobe rázne vylúčil vznik palestínskeho štátu.
