Ukradli si milióny, nedokázali postaviť ani jeden dobrý dom
Alexandra Kusá, odborníčka v oblasti kultúry a architektúry, vo svojom názore zdôrazňuje dôležitosť kvalitného urbanistického rozvoja a vkusu, najmä pokiaľ ide o stavby financované z verejných zdrojov. Pripomína, že po zavedení demokratických zmien v roku 1989 sa totiž začala oblasť výstavby posúvať do oblasti extravagantnosti a zbytočného pokazenia vkusu, ktorého sme dnes svetkami.
V poslednom čase sa na povrch dostali prípady, kedy sú eurofondy zneužívané na budovanie luxusných víl, ktoré neodrážajú potreby a ciele našej spoločnosti. Nielenže ide o etické, ale aj estetické zlyhanie. O stavbách akými sú Malanta a Fafokan, autor uvádza, že ide o stavby, ktoré hoci sú predávané ako penzióny, majú parametre luxusných víl a s verejnými prostriedkami sa nielenže plytvá, ale dokonca sú aj architektonicky neprijateľné.
Stavby na míru elitám
Autorka kriticky poukazuje na to, že takto vznikajúce stavby nie sú len súkromné, ale sú financované peniazmi daňových poplatníkov a mali by byť pre spoločnosť hodnotné. Mnohé z týchto projektov prichádzajú s pochybným konceptom a na pohľad pôsobia ako trápne napodobeniny skutočných architektonických diel. Vznikajú elitárske objekty, ktoré nie sú žiadnym prínosom pre okolie.
To, čo malo mať ambíciu pozdvihnúť urbanistický kontext, sa stalo symbolom zlyhania a plytkých estetických rozhodnutí. Namiesto krásneho a hodnotného obytného prostredia vznikajú priemerné stavby s nulovou pridanou hodnotou pre spoločnosť a jej kultúru. Takéto objekty sa postavia niekde v pustine a môžu byť len príkladom premárnených možností pre rozvoj celého regiónu.
Zhodnotenie architektúry a kultúry
Vila ako architektonický koncept má svoje korene v antike a postupne sa vyvíjala cez rôzne stavebné slohy. Avšak to, čo dnes vidíme, sú len zlepeniny z rôznych architektonických prvkov bez hlbšieho zmyslu a kontextu. Ako tvrdí Kusá, architektúra by mala odrážať kultúrne, estetické a sociálne hodnoty, avšak to sa v prípade súčasných projektov ako Fafokan a Malanta nedarí.
Problém nie je len v samotných stavbách, ale v celkovom prístupe, ktorý sa k urbanistickému rozvoju uplatňuje. Kde inde by sme mohli očakávať vyššie štandardy a hodnoty, ak nie tam, kde je zapojená verejná sféra? Tieto stavby by mali byť príležitosťou na vytvorenie kvalitného mestského prostredia, nie len na osobné obohatenie niekoľkých jednotlivcov.
Na záver: Kultúra a architektúra ako odraz spoločnosti
Alexandra Kusá uzatvára svoje hodnotenie s myšlienkou, že architektúra by mala mať nielen funkčné, ale aj symbolické vyžarovanie. Je času, aby sme si našli cestu späť k hodnotám, ktoré napomáhajú rozvoju našej kultúry a života v komunitách. Nezabúdajme, že investícia do kvalitného bývania a verejných objektov je investíciou do našej spoločnosti a našich budúcich generácií.
