Umelá inteligencia namiesto terapie: Riziká a obavy spočívajúce v chatbotských interakciách
V súčasnosti sa umelá inteligencia stáva čoraz častejšie využívaným nástrojom pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú pomoc v ťažkých životných situáciách. Mladí ľudia, ako napríklad Lucia, sa obracajú na chatbotov, aby sa zverili so svojimi pocitmi a problémami, pričom čoraz viac si uvedomujú, že aj keď sú odpovede povzbudzujúce, skutočné porozumenie im chýba.
Lucia sa po ťažkom rozchode rozhodla komunikovať s chatbotom, pretože hľadala podporu v čase, keď ju blízki nedokázali vypočuť tak, ako by potrebovala. Napriek jej počiatočným zmiešaným pocitom z tejto interakcie sa stala závislá na radách a odpovediach, ktoré dostávala. Avšak, s časom sa uvedomila, že hoci chatbot dokáže poskytnúť analytický pohľad, nedokáže nahradiť emocionálne gesto, ako je objatie alebo úprimná konverzácia, ktoré jej ponúkli noví priatelia.
Riziká spojené s relianciou na AI
Psychológ Jakub Rajčáni spomína, že klienti často prichádzajú s tým, že svoje ťažkosti najskôr konzultovali s AI. Publikovaných správach sa varuje, že umelá inteligencia nielenže neposkytuje odbornú pomoc, ale môže dokonca spôsobiť dlhodobé psychologické problémy, ak sa na ňu jednotlivci spoliehajú počas krízových situácií. Klienti sú spoločenské bytosti, ktoré potrebujú autentické vzťahy, a to je niečo, čo sa s AI nikdy nezíska.
Alžbeta z Košíc zdieľa podobnú skúsenosť. Komunikácia s chatbotom bola pre ňu jednoduchšia, než oslovovať psychológa. Pomoc, ktorú dostávala, však nenahrádzala profesionálnu psychológickú podporu. Až nakoniec si uvedomila, že pre dosiahnutie skutočnej pomoci a porozumenia sa rozhodla navštíviť psychológa.
Empatia a jej absencia v technológii
Napriek prínosom, ktoré môže umelá inteligencia poskytnúť pri pomenovaní emócií a triedení myšlienok, odborníci varujú, že robotické komunikačné nástroje nedokážu poskytnúť empatiu, ktorú hľadajú mnohí užívatelia. Mladí sa často neboja zdieľať svoje pocity s AI, pretože im to pripadá ako bezpečnejšia alternatíva, bez obavy z výsmechu. Taktiež sú si vedomí svojich potrieb, a často sa cítia osamotene vo svojich problémoch.
Observácie z internetovej poradne IPčko ukazujú, že až 300 klientov uvádza AI ako blízkeho priateľa. Málokto sa však zamýšľa nad tým, že algoritmy navrhnuté na priateľskú interakciu často za cenu autenticity poskytujú len všeobecné a povrchné odpovede.
Mohli by mať veľmi vážne dôsledky
Varovania pred potenciálnymi negatívnymi následkami interakcií s AI sú čoraz hlasnejšie. Existenciu niektorých tragických incidentov, ako je samovražda tínedžera po interakcii s chatbotom, ktorá sa dostala do médií, treba brať vážne. Tieto prípady viedli k AC LITIGÁCIÍM a k otázkam o etické zodpovednosti firiem vyvíjajúcich tieto technológie.
Odborníčky z IPčka, ako Zuzana Juráneková, zdôrazňujú, že aj keď umelá inteligencia môže slúžiť ako dočasná úľava, nemali by sme preniesť zodpovednosť za duševné zdravie na algoritmy. Napokon skutočné terapie a podpora vznikajú vo vzťahu s ľuďmi a medzi osobami, kde je prítomná empatia a porozumenie.
Záver
Na Slovensku stále chýbajú dostatočné odborné služby v oblasti psychológie, najmä pre deti a dospievajúcich. Nedostatok profesionálov a vysoké náklady na terapie vedú k tomu, že mladí sa uchyľujú k digitálnym pomocníkom. Pomohlo by možno posilniť povedomie o možnosti psychologickej pomoci a dostupných odborných službách.
