Umelá inteligencia zrýchľuje kybernetické útoky. Firmy môžu tento boj prehrávať kvôli pomalej reakcii
Kybernetické útoky sa môžu rozvíjať podstatne rýchlejšie, než na aké tempo boli zvyknuté tradičné bezpečnostné tímy. Podľa správy európskej agentúry ENISA z júla 2026 dokážu útočníci v niektorých prípadoch pripraviť zneužitie novo zverejnenej zraniteľnosti už za 15 minút. Citovaný výskum zároveň uvádza medián času medzi prvotným prienikom do systému a odcudzením dát na úrovni 72 minút.
Tieto čísla nepopisujú každý útok. Ukazujú však, prečo sa čas reakcie stáva jedným z rozhodujúcich faktorov kybernetickej bezpečnosti.
AI dokáže prepájať aj menej závažné zraniteľnosti
Pokročilé modely umelej inteligencie už neslúžia iba na analýzu jednotlivých bezpečnostných chýb. Dokážu pomáhať s vyhľadávaním súvislostí medzi konfiguráciami, aplikačnou logikou či prístupovými oprávneniami. CERT-EU upozorňuje, že práve kombinovanie viacerých slabých miest môže vytvoriť cestu k úspešnému útoku, ktorá by v minulosti vyžadovala rozsiahlu manuálnu analýzu.
Pre firmy to znamená rastúci tlak na rýchle vyhodnocovanie a odstraňovanie zraniteľností. Nestačí však iba vedieť, kde sa nachádzajú. Bezpečnostný tím musí určiť, ktoré z nich predstavujú reálne riziko a aké opatrenie treba prijať.
Útok je zachytený. Kto ho zastaví?
Problémom nemusí byť nedostatok bezpečnostných nástrojov. Organizácie často disponujú technológiami, ktoré dokážu zaznamenať podozrivú aktivitu, ale jednotlivé upozornenia zostávajú rozdelené medzi viaceré systémy. Podľa výskumu Unit 42 existovali pri 75 % skúmaných narušení v systémových záznamoch informácie, ktoré mohli upozorniť na útok. Neboli však včas a účinne využité.
Predstavme si napríklad opakované pokusy o neoprávnené prihlásenie do webovej aplikácie. Bezpečnostný systém ich zaznamená, ale ak nasleduje manuálne preverovanie a zdĺhavé schvaľovanie zásahu, útočník môže pokračovať. Ak sú technológie vhodne prepojené, informácie možno automaticky vyhodnotiť a pri splnení vopred stanovených podmienok iniciovať blokovanie podozrivej komunikácie. S takýmto prístupom sa pracuje aj pri rozvoji bezpečnostného monitoringu v Alanata. Cieľom je, aby technológie neslúžili iba na zaznamenávanie udalostí, ale dokázali pri jednoznačných situáciách podporiť aj rýchlu ochrannú reakciu.
Automatizácia áno, ale nie za každú cenu
Automatizované bezpečnostné zásahy však nie sú vhodné v každej situácii. Zablokovanie zdroja podozrivej komunikácie môže byť pri správne nastavených pravidlách primeraným opatrením. Odstavenie kritického servera alebo zablokovanie dôležitého administrátorského účtu však môže narušiť fungovanie celej organizácie. Preto musí človek zostať súčasťou rozhodovania všade tam, kde môže bezpečnostný zásah spôsobiť významné prevádzkové dôsledky.
ENISA odporúča, aby sa bezpečnostné tímy postupne približovali k schopnosti odhaľovať hrozby a reagovať na ne v jednotkách minút. Dosiahnuť to však nemožno iba nákupom ďalších nástrojov. Potrebné je prepojiť bezpečnostné technológie, nastaviť rozhodovacie pravidlá a určiť, ktoré zásahy možno bezpečne automatizovať.
Umelá inteligencia tak nemusí nahrádzať bezpečnostných analytikov. Môže ich odbremeniť od rutinných činností a umožniť im venovať sa zložitejším incidentom a rozhodnutiam, ktoré vyžadujú odborný úsudok. Pri moderných kybernetických útokoch už nie je rozhodujúce iba to, ako rýchlo ich firma odhalí. Rovnako dôležité je, či dokáže včas a bezpečne zasiahnuť.
