Rekordný experiment s prasačou obličkou
Nedávny experiment vedcov z NYU Langone Health otvoril dvere novým nádejam v oblasti transplantológie. Geneticky modifikovaná oblička z prasaťa bola implantovaná do tela muža, ktorý utrpel smrť mozgu, a prekvapivo fungovala dlhých 61 dní. Tento experiment prekonal predošlé pokusy a ponúka silnú nádej pre milióny pacientov, ktorí sú na dialýze a čakajú na transplantácie obličiek.
Vedci, ktorí začali výskum v júli 2023, využili genetickú modifikáciu, ktorá spočívala iba vo vypnutí jedného génu GGTA1, čím sa zabránilo agresívnym reakciám imunitného systému. Týmto spôsobom sa udržuje chov prasacích orgánov v normálnych podmienkach bez potreby klonovania, čo prehlbuje možnosti pre ďalšie experimenty. K úspechu prispelo aj súčasné implantovanie prasacieho týmusu, ktorý pomáha „vykoliť” imunitný systém prijímateľa.
Funkcia orgánu a jeho výkonnosť
Oblička začala ihneď po implantácii plniť svoju funkciu, vylučovala moč a účinne odstraňovala odpadové produkty z krvi. Hladiny kreatinínu sa rýchlo vrátili na úroveň zdravých jedincov, pričom orgán reagoval na hormóny regulujúce vodu v tele a udržiaval elektrolytovú rovnováhu. Jej výkon bol dokonca vyšší ako u niektorých ľudských darcovských orgánov, s filtráciou krvi na úrovni 125 ml za minútu na 1,73 m² povrchu tela.
Imunitná reakcia a komplikácie
Nicméně, ne všetko šlo hladko. Niekedy okolo 33. dňa došlo k imunitnej reakcii, ktorá zhoršila funkciu obličky. Vedci odhalili, že bunky schopné rozpoznať prasacie tkanivo boli v tele už pred operáciou a po implantácii sa ich počet prudko zvýšil. Takýto objav môže vo veľkej miere prispieť k skríningovým vyšetreniam pacientov pred transplantáciou.
Imunitné krízy však lekári úspešne zvládli pomocou imunosupresív a plazmafézy, a tým sa im podarilo ochrániť orgán pred trvalým poškodením. Po skončení experimentu neboli zaznamenané žiadne známky trvalého zhoršenia.
Úloha zosnulého darcu a etické otázky
Celý experiment prebehol na tele zosnulého darcu Mauricea Millera, ktorého rodina súhlasila s jeho zapojením do projektu. To vedcom umožnilo pravidelné biopsie a monitorovanie. Na záver experimentu oblička stále vykazovala funkčnosť a odborníci upozorňujú, že dlhodobá účinnosť prasacích orgánov u živých pacientov si vyžaduje ďalší výskum.
Potenciál xenotransplantácie je obrovský, najmä v USA, kde čaká takmer 100 000 ľudí na transplantáciu obličiek. Avšak s touto technológiou prichádzajú aj etické dilemy, ako práva zvierat a riziko prenosu vírusov. Väčšina odborníkov však súhlasí, že potreba orgánov pre pacientov robí výskum xenotransplantácie nevyhnutným a jeho výsledky môžu radikálne zmeniť budúcnosť transplantácií.
