Včera spojenci, dnes úhlavní nepriatelia
Príbeh o vzájomných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré kedysi patrili k najbližším spojencom na Blízkom východe, je fascinujúcim výjavom zmeny geopolitickej dynamiky, ktorá sa začína pred vyše polstoročím. Spojené štáty a Izrael mali v minulosti s Iránom blízke vzťahy, pričom súčasná neochota nazývať sa inak ako „Satani“ vychádza z hlbokých historických rozporov.
Diktátor podporovaný Západom
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bol iránsky šach Muhammad Rezá Pahlaví považovaný za stabilného spojenca Západu, keďže jeho režim bol podporovaný Spojenými štátmi a Izraelom. Aj keď bol známy svojou neľútostnosťou a autoritárstvom, Západ ho považoval za dôležitého partnera v boji proti sovietskemu vplyvu. Irán exportoval ropu do Izraela a na oplátku dostával moderné technológie a zbrane, pričom tento prístup zabúdali na narastajúcu nespokojnosť v spoločnosti.
Rok 1979 – zub času a islamská revolúcia
Návrat ajatolláha Chomejního v roku 1979 znamenal zlom v iránskej politike a geopolitike celého regiónu. Po jeho príchode k moci, ktorý bol podporený masovými protestmi, došlo k zrušeniu monarchie a vyhláseniu islamskej republiky. Chomejní sa rýchlo zbavil opozície, ktorá spolupôsobila proti šachovi, a premenil krajinu na teokratický štát, pričom Západ a jeho záujmy vnímal ako nepriateľa.
Nový pohľad na USA a Izrael
Po revolúcii začali iránski lídri označovať USA ako „veľkého Satana“ a Izrael ako „malého Satana“, pričom toto pomenovanie sa stalo súčasťou oficiálnej rétoriky. Obsadenie americkej ambasády v Teheráne a následná rukojemnícka kríza, ktorá trvala 444 dní, zasiahla americko-iránske vzťahy hlboko a trvalo poškodila diplomatické styky.
Prechod k nepriateľskej politike
Od roku 1979 sa z niekdajších spojencov stali úhlavní nepriatelia. Politika sankcií a izolácie zo strany Washingtonu bola odpoveďou na iránske aktivity a budovanie siete spojencov, ktoré mali bojovať proti americkému vplyvu. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa rozvinulo komplexné nepriateľstvo, ktoré sa transformovalo do „tichej“ vojny.
Iránsky jadrový program
Najväčším zdrojom súčasných napätí ostáva iránsky jadrový program. Spočiatku podporovaný Spojenými štátmi, po revolúcii sa dostal do pozornosti ako hrozba. Aktuálne je príčinou obáv iránske obohacovanie uránu, ktoré, ak sa nedokáže regulovať, môže viesť k výrobe jadrových zbraní. Izrael a USA sa vyjadrujú, že akékoľvek jadrové zbrane v iránskych rukách predstavujú existenčné ohrozenie pre regionálnu bezpečnosť.
Geopolitická zložitá situácia
Po jednostrannom odstúpení USA od jadrovej dohody v roku 2018, Irán začal rúcať svoje záväzky a jeho jadrové ambície vzrástli. Teraz má podporu vojenských partnerov ako Rusko, ktoré mu poskytujú technológie a diplomatické krytie, a najnovšie aj Čínu, ktorá sa stala hlavným odberateľom iránskej ropy. Tento vývoj podkopáva efektivitu sankcií a komplikuje situáciu na Blízkom východe.
