Vojaci pod pyžamami a spomienky na augustovú okupáciu
Pri každom výročí augustovej okupácie si kladiem malú kytičku k pamätníku obetiam tejto tragédie. Každoročne sa mi v mysli zjavujú aj rôzne spomienky, pripravené vtipné príhody z tých čias, aby som si tých smutných udalostí pripomenul aj s istou dávkou humoru. Mám na mysli obdobie, keď polmiliónová armáda Varšavskej zmluvy rozdrtila pokus o socializmus s ľudskou tvárou. Nebolo dôležité, či by sa tento experiment vydaril, omnoho podstatnejšie bolo, aby sme mali slobodu rozhodnúť sa, čo vlastne chceme.
Rozdrvená sloboda a vojenská moc
Táto sloboda v rozhodovaní nám bola vlastne odobratá, rozdrvená pod pásmi tankov najvýkonnejšej konvenčnej armády na svete. Vojenská moc sa vo vtedajšej Európe šírila s nepredvídateľnými následkami; v západnom svete sme vzbudzovali strach, zatiaľ čo na druhej strane kontinentu prebiehali obavy, či budú tanky Brežneva pokračovať v ceste smerom na Viedeň alebo Madrid.
Puberťácke rebélie a humor proti okupantom
V tom období, ako čerství puberťáci, sme s kamarátmi demonštrovali svoj protest tým, že sme otáčali orientačné tabule a strhávali názvy ulíc pomenovaných po ruských maršaloch. Na našich plagátoch sa objavovali výzvy na neutralitu, hoci doma sa nám smiali, že Rusi už nikdy neodídu. V Nových Zámkoch sme boli svedkami, že vojaci, ktorí sa rozmiestnili v meste, pod uniformou nosili pyžamá, poprípade si mysleli, že sú vyburcovaní len na poplach.
Osobné historické vzpomienky a humor
Na výročie okupácie som si zvykol nosiť čiernu pásku na košeli. V škole mi to nerobilo problém, keďže v auguste prebiehali prázdniny. Mnohokrát som brigádoval na stavbách, kde bolo množstvo chlapov, ktorí okupáciu jednoznačne odsudzovali. S porozumením však neprijali skutočnosť, že Ján Palach sa upálil, pričom demonštroval absolútnu beznádeje. Na našej strane sme si užívali momenty, keď sme porazili Rusov v hokeji. Víťazstvo sme chápali ako vzor našej morálnej prevahy.
Humor ako forma odporu
Na našich vnútorných odporoch najviac zaslúžila humor. V týchto ťažkých časoch sme sa snažili nájsť uvoľnenie v vyhlasovaní vtipných a ironických textov, ktoré zosmiešňovali okupantov. V každoročnej vzpomienke nevynechávam položenie kvietkov k pamätníku obetiam okupácie na známe miestach, ako je budova Univerzity Komenského, kde zahynuli mladí ľudia nevinnými guľkami okupanta. Dôkazmi tvrdej reality sme sa posúvali smerom k humoru, aby sme zľahčili bolesť a poníženie, ktoré okupácia spôsobila.
Humor pre dnešok
Občas vytiahnem aj niektoré zo starostlivo odložených „vtipností“ z tej doby, aby neostalo iba patetické pripomínanie. Jedným z nich bolo humorné pozvanie okupantských jednotiek na predstavenie v rámci česko-sovietskeho priateľstva. Satiricky sa tak v ostrých veršoch zosmiešňovali vojska ako „sovietsky bandita“, čím sme pomenovali bezohľadnosť a bezprávie, ktoré sme zažili. Tieto vtipy posledne pripomínajú, ako aj v najtemnejších časoch sme dokázali oproti tyranii udržať humor a odolnosť.
