Vymenili podnájom v Bratislave za exotický ostrov: Nemocnice sú ako päťhviezdičkové hotely
Silvia s manželom Lukášom a synom Sebastiánom žijú takmer dva roky na thajskom ostrove Koh Samui. Z bratislavského podnájmu sa presťahovali tisíce kilometrov ďaleko po dvoch krátkych návštevách Thajska.
„Keď sme začali ochutnávať miestnu kuchyňu a spoznávať domácich, pochopili sme, prečo Thajsko ľudia milujú. Človek tu okamžite chytí bezstarostný životný štýl a má viac času na rodinu,“ hovorí Silvia.
Sebastián začal chodiť do prvej triedy v medzinárodnej škole, kde sa okrem angličtiny učí aj po thajsky a čínsky. „S manželom mu s thajskými úlohami nepomôžeme, lebo im naozaj nerozumieme,“ usmieva sa Silvia.
Odísť do cudziny nebolo Silviiným snom. „Nechcem tvrdiť, že politika bola hlavným dôvodom nášho odchodu, pravdou však je, že sa nestotožňujeme so súčasným politickým smerovaním Slovenska,“ hovorí opatrne.
V Bratislave podľa nej veľa pracovali a všetci sa za jedným stolom stretli až večer. Čoraz častejšie sa rozprávali o tom, že ak by mali odísť žiť do zahraničia, malo by to byť práve teraz, kým je ich syn ešte malý.
Silvia odišla z práce, kľúče z prenajatého bytu odovzdali majiteľovi a časť vecí si uskladnili u rodičov v pivnici.
Nový život sa nezačal úplne ideálne. Ich syn si rozbil hlavu tak, že mal doslova dieru v čele. „Išli sme okamžite do nemocnice. Prekvapilo ma, že vyzerala ako päťhviezdičkový hotel. Na začiatku je však vždy potrebné vykomunikovať krytie so zdravotnou poisťovňou. Thajskí lekári sa v podstate pacienta nedotknú a nezačnú robiť žiadne väčšie úkony, kým nemajú od poisťovne oficiálne potvrdené krytie,“ opisuje Silvia.
Synovi zastavili krvácanie a čakali na potvrdenie. „Keď poisťovňa schválila úhradu, lekárka sa pustila do práce. Vysvetlila mi, že synovi ide robiť vnútorné aj vonkajšie šitie, aby jazva bola čo najmenšia a najestetickejšia. Vtedy som pochopila, že na bežnom urgentnom príjme robí mikrochirurgický zákrok,“ spomína si.
Neskôr lekárka u Sebastiána zvažovala šarlach alebo Kawasakiho chorobu. Keďže na ostrove nebol detský kardiológ, rodina sa rozhodla pre okamžitý letecký presun do Bangkoku, kde strávili desať dní. Počas celej hospitalizácie mohli byť obaja rodičia s ním na izbe s manželskou posteľou a vlastnou kúpeľňou.
„Keď syn ochorel, povedala som si, že budeme radšej v nemocnici v Thajsku, ako keby som to mala riešiť v našom zdravotníctve. Na Kramároch sú odborníci, ale neviem si predstaviť, že by nás neubytovali so synom alebo by sme dostali len stoličku na noc,“ priznáva.
Až po synovom vyzdravení si začali v cudzine budovať skutočný život. Prvým veľkým krokom bolo, keď začala sama šoférovať. „Dnes už mám thajský vodičák na auto a manžel má aj na motorku. Ak sa niečo stane, tak thajské doklady sú vždy nadradené,“ vysvetľuje.
Postupne si osvojili aj miestne tradície, napríklad thajský Nový rok Songkran, ktorý každoročne v apríli láka milióny návštevníkov z celého sveta. Aj Silvia s rodinou sa zapájajú do jednej z najväčších vodných bitiek sveta.
Aj keď žijú pri mori, na pláž sa dostanú len cez víkend, pretože riešia bežné starosti či krúžky po škole. „Deti končia v škole o tretej, nie je tu taký režim ako na Slovensku, že by bola možnosť družiny. Prinieslo nám to úžasné spomalenie a uvedomenie si, že chceme život skutočne žiť, nielen prežívať v neustálom kolobehu povinností,“ hovorí.
Pred pandémiou viedla vlastný kozmetický salón a na Koh Samui sa ocitla bez práce. Plánovala si otvoriť vlastný kozmetický salón na ostrove, zistila však, že to možné nebude. Thajská vláda zákonom chráni určité profesie výhradne pre svojich občanov, medzi ktoré patria aj kozmetické a kadernícke služby.
V budúcnosti sa chce venovať realitám, s ktorými pracovala už na Slovensku. Rodina má v Thajsku dva apartmány, ktoré stáli násobne menej ako by za ne zaplatili na Slovensku.
Napriek tomu, že v Thajsku sa dnes už cítia ako doma, na Slovensko sa pravidelne chcú vracať. „Toto je naša cesta, pre ktorú sme sa rozhodli a rozumiem, že nie je úplne pre každého. Uvidíme, či sa ešte vrátime niekedy natrvalo na Slovensko. Zatiaľ nám tento pokojný život vyhovuje,“ zamýšľa sa.
